Kým ešte pred rokom nám náš vodca vysvetľoval, ako nám "vymyslená" kríza nemôže ublížiť, lebo sa týka iba nenažrancov z Wall Street-u, dnes sa predsalen z jeho úst dozvedáme doteraz asi utajovanú informáciu, že Slovensko samozrejme nie je ostrov, a preto celosvetová kríza pochopiteľne musela zasiahnuť aj nás.
My však napriek kríze plníme plán a dokonca pán premiér ohlásil významný posun vpred na projekte "návratu k sociálnemu štátu". Tu si položme otázku, ku akému štátu sa to teda máme podľa neho vrátiť. Vychádzam z jeho rétoriky, podľa ktorej od roku 1989 do roku 2006, t.j. pred jeho kraľovaním, žiadny sociálny štát u nás neexistoval, preto o návrate do tohto obdobia asi nehovorí. Myslí tým teda v skutočnosti štát socialistický, ktorého sme sa chceli natrvalo zbaviť už pred 20-timi rokmi?
Ak áno, potom je takéto vyjadrenie len veľmi malý krôčik od páchania trestného činu šírenia poplašnej správy. Ako by sme asi vnímali, keby zajtra nejaká relevantná politická strana začala vyhlasovať "Návrat k prvému Slovenskému štátu"? Vrátiť sa do "sociálneho štátu" spred roku 1989 by bezpochyby znamenalo zvrhnutie demokracie, nastolenie diktatúry jednej strany a zhabanie súkromného majetku. Toto snáď má byť podľa jeho slov tým "najväčším projektom, aký tu kedy bol"? Máme sa snáď obávať nového výstrelu z Auróry, ktorý započne tajne pripravovaný projekt Ficovej októbrovej socialistickej revolúcie?
Najdôležitejším úspechom súčasnej vlády je garantované míňanie peňazí podľa plánovaných nákladov tohto štátu. Tým sa dokonca nedávno hrdil aj minister financií. Ba čo viac, v mene plnenia štvorročnice sa tieto náklady aj úspešne prekročili. Čo sme za ne ako občania dostali? Máme nové hotové nemocnice, školy alebo sídliská? Komunisti z minulého storočia sa v mene "sociálneho štátu" aspoň trochu snažili, aby sa prerozdeľované peniaze vrátili naspäť ľuďom. Dnes ani to už neletí. Dane obyvateľov miznú tak rýchlo ako "výhodne" predaný teplý vzduch.
Najlepšia je ale vlajková loď súčasnej garnitúry - diaľničná výstavba. Podľa okázalých rečí pána premiéra by sme mali mať už pokryté diaľnicou krížom krážom celé Slovensko. Nuž sa teda na ňu pozrime spravodlivou rečou čísiel. Ak sa nejaký dokončený diaľničný úsek staval 5 rokov a je dlhý 5 kilometrov, priemerné tempo úspešnej výstavby sa dá vypočítať tak, že sa tých 5 kilometrov rozpíše na príslušných 5 rokov, čiže 1 km na každý rok. Týmto sa odstráni efekt, že 4 roky budoval diaľnicu jeden a v piatom roku zlízne smotanu za celých 5km niekto iný. Keď takýmto spôsobom prepočítame podľa dostupných údajov zo stránky Národnej diaľničnej spoločnosti tempo výstavby u spojazdnených úsekov diaľníc a rýchlostných ciest od roku 1996 do súčasnosti, dostaneme nasledovný priebeh*:
Tak ako je to teda s tým úžasným tempom výstavby? Tu skutočne ani náhodou neobstojí argument, že za zhoršenú dynamiku výstavby môže kríza. Rapídny pokles tempa výstavby dokončených úsekov nastal prakticky okamžite s nástupom súčasnej vládnej moci v roku 2006, kedy ešte o kríze nemohlo byť ani reči. A to pritom relatívne vyššie údaje z rokov 2006 a 2007 majú na svedomí úseky, ktorých väčšina výstavby prebiehala v predošlom období a v rokoch 2006-2007 sa iba "doklepli".
Oslavné ódy pána premiéra, plné samohodnotiacich superlatívov typu "obrovský", "najväčší", "enormný", "nemá obdobu" určite nenechajú ani jedno oko jeho voliča suché. Nuž tak si to teda ešte užite, pán Fico. Na každú dieru sa raz totiž nájde záplata.
A aby som nezabudol, všetko najlepšie k narodeninám.
* Graf zobrazujúci tempo cestnej výstavby bol 19.9.2009 doplnený o odhadované údaje pre rozostavané úseky ciest za predpokladu, že sa v súčasnosti cca 94km rozostavaných úsekov odovzdá presne v plánovaných termínoch - odhad pravdepodobnosti, že sa tak naozaj stane, ponechávam na čitateľovi.
