Nejedná sa o ovplyvňovanie výrokov a rozhodnutí sudcov, pretože tu je naozaj nestrannosť a nezávislosť namieste. Ide skôr o organizačnú nezávislosť súdnej moci na Slovensku, ktorá si už dlhé roky nerušene vytvára vnútorný autoritársky poriadok postavený na nerozbitných vzťahových závislostiach. V dobrej viere deklarovaná nezávislosť súdnej moci tak začína pomaly postupne naberať odtiene sebestrednosti a arogancie, pričom občanovi je odoprené akékoľvek právo priamym, či nepriamym spôsobom vzniknuté organizačné deformácie korigovať.
O dôležitých uzneseniach Najvyššieho súdu SR ako vrcholného orgánu slovenského súdnictva rozhoduje Súdna rada. Na prijatie uznesenia Súdnej rady je potrebná nadpolovičná väčšina jej členov, t.j. 10 z 18 členov - sudcov. Lenže počet členov, ktorých dosádzajú občanmi priamo volené orgány (prezident SR a parlament SR) je iba 6. Na zvyšných 12 členov Súdnej rady dosadených vládou SR a sudcami SR majú občania buď nepriamy alebo takmer žiadny dosah, takže občiansky princíp je v tomto pilieri demokracie potlačený na minimum. Ako je možné tento pilier nazývať demokratickým, keď o rozdelení moci v ostatných pilieroch rozhodujeme všetci, ale na tento jeden má reálny a významný dosah iba zopár jednotlivcov v spoločnosti?
Zatiaľ čo prezident a poslanci musia predkladať verejnosti výkaz svojej činnosti v súlade s demokratickým nastavením spoločnosti, súdy SR žijú vo svojom inkubátore, v ktorom sú plne chránené pred akoukoľvek spoločenskou objednávkou na zmenu smerom k vyššej efektivite a flexibilite. Náš súdny systém je výkonnostne v dezolátnom stave a niet divu, že súdy a sudcovia vysokú dôveryhodnosť u občanov nemajú.
Za povšimnutie stojí tiež skutočnosť, že zatiaľ čo pri celospoločenskom slobodnom hlasovaní je 90%-ná podpora akéhokoľvek kandidáta alebo politickej strany totálnou utópiou, v komunite sudcov je 90%-ná podpora kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu evidentne mimo podozrenia. Spolu s faktom, že sa v týchto voľbách predsedu NS neobjavil žiadny hlas "proti", sa takéto výsledky hlasovania určite podobajú skôr na suverénne víťazstvá vodcov totalitných režimov ako na pestrofarebné výsledky volieb slobodných pluralitných systémov. Keby som bol rovnako šikovný ako pán Harabin, mohli by takto jednofarebne vyzerať aj diskusie pod mojimi článkami.
Všetky piliere demokracie bez rodielu majú byť pod kontrolou občana. Chápem, že priama voľba členov Súdnej rady vo všeľudových voľbách by asi nebola praktická, riešením by však mohlo byť, že 10 z jej 18 členov by bolo dosadzovaných prezidentom a parlamentom, t.j. občanom priamo volenými orgánmi. Na rozdiel od sudcov, títo sú pod verejnou kontrolou a aspoň občas skladajú občanovi účet.
