Nasledujúca tabuľka zobrazuje systém, ako sa delíme o naše príjmy so štátom.
Mesačnú hrubú mzdu, tak ako ju poznáme dnes, som v prvom stĺpci označil ako kamuflovanú, pretože nezahŕňa kompletný príjem zamestnanca od zamestnávateľa, ale iba jeho časť. Zvyšok je za zamestnanca zamestnávateľ povinný odvádzať štátu "poza zamestnancov chrbát". Skutočná a kompletná mzda, označovaná obvykle ako "cena práce" sa nachádza v druhom stĺpci. Sú to skutočné zamestnávateľove mzdové náklady na zamestnanca. V treťom stĺpci sa nachádza čistá mzda, t.j. to čo skončí v peňaženke, vo štvrtom sú uvedené kamuflované zdanlivé poplatky štátu počítané voči hrubej mzde (hrubá mzda - čistá mzda) a v piatom stĺpci sú uvedené skutočné poplatky štátu, ktoré zamestnávateľ musí reálne mesačne za zamestnanca odviesť (cena práce - čistá mzda).
Teraz prichádza na rad tá slávna matematická prešmyčka. V šiestom stĺpci je vypočítané, aký je zdanlivý podiel odvodov a daní voči hrubej mzde ((hrubá mzda - čistá mzda) / hrubá mzda) a v poslednom stĺpci je uvedený podiel podľa skutočných údajov ((cena práce – čistá mzda) / cena práce). Vidíte ten výrazný rozdiel? Zamestnanec na svojej výplatnej páske s minimálnou hrubou mzdou mzdou 8.100 Sk vidí, že mu štát dohromady zobral 13,4%, no štát si v skutočnosti poza jeho chrbát vzal z jeho ceny práce trikrát viac, t.j. 36%!
To však ešte nie je všetko. S rastúcou hrubou mzdou percento podielu skutočného štátneho "výpalného" rastie iba do hranice hrubej mzdy cca 60.000, kde dosahuje maximum 45% a potom prekvapivo začne klesať. Priebeh je vyobrazený v nasledujúcom grafe.
Modrou farbou je zobrazený postupný rast hrubej mzdy (číselná os vpravo) a červenou farbou je vyznačený percentuálny podiel skutočných poplatkov, ktoré zamestnanci prostredníctvom zamestnávateľov mesačne odvádzajú do štátu (číselná os vľavo).
Čo z tohoto pozorovania vyplýva? Že celý systém výpočtu miezd je nielenže nastavený tak, aby zastieral skutočný podiel povinných poplatkov štátu z príjmov zamestnancov, ale dokonca aj keď sa vyhlasuje za sociálny, v skutočnosti trestá väčšinu obyvateľov s nižšími príjmami. Zatiaľ čo každý nárast mesačnej mzdy pracovníka počnúc minimálnou mzdou až do úrovne cca 60.000 Sk je odmenený stále vyšším percentuálnym zaťažením, nad úrovňou príjmu 60.000 Sk sa táto situácia obracia naopak. Človek s príjmom 140.000 Sk je tak v konečnom dôsledku štátom spoplatnený percentuálne menej ako človek s minimálnou mzdou 8.100 Sk.
Chudobní sa sťažujú, že bohatí majú platiť viac, bohatí sa zasa sťažujú, že im štát berie príliš veľa. Obidve strany však majú právo na sťažnosti, pretože súčasný odvodový a daňový systém je nespravodlivý súčasne voči všetkým vďaka cielenej kamufláži skutkového stavu. Akýkoľvek ďalší zásah do už beztak komplikovaného a klamlivého procesu výpočtu čistej mzdy má za následok iba vznik ďalších a ešte obludnejších deformácií (napr. "milionárska daň").
Východiskom z tohoto mzdového labyrintu je jedine úplná likvidácia súčasného degenerovaného systému a vytvorenie nového, jednoduchého a prehľadného postupu výpočtu čistej mzdy, ktorý bude ku každému zamestnancovi pristupovať rovnako a pravdivo. Ušetria sa tak významné finančné prostriedky štátu i zamestnávateľov na chod, kontrolu a údržbu súčasného zmätočného odvodového a daňového systému a ďalšou drobnou výhodou snáď bude, že si s mojim zjavne nedostatočným vzdelaním konečne budem vedieť prepočítať výplatnú pásku aj sám.
