Keď sa národom ich nepriatelia prideľovali, zakladatelia hrdého rodu slovenského sa hádam aj trikrát v rade otočili, bo doteraz sme tú plnú komoru zloduchov nestihli schosnovať. Po Rusákoch, Nemčúroch, Čechúňoch, ba i Amerikáncoch už skoro prázdne poličky zostali, no v najkrajšej truhlici toť vedľa múky nám ešte za plný mech Cigáňov a Maďarov zostalo. Takýto majetok len do dobrých rúk radno dávať. Raz si pustíme do komory nejakého múdreho panáčika a naskutku sa po tomto našom prostonárodnom poklade len tak zapráši.
Napríklad taký Vladko náš, to bol chlap ako má byť. Nielenže vedel írečito od srdca zaspievať, päsťami sa poošívať, ale ako dobrý hospodár aj zbierku našich národných nepriateľov o takmer všetky národy sveta stihol zveľadil.
A ani na nášho Janka neslobodno zabúdať. Len vďaka nemu našinec konečne uzrel svetlá tankoch na konci tunela, pochopil, načo je dobrý dlhý bičisko a priučil sa ako lietadlom po svete svojstojne cestovať. Len jeho zásluhou sme konečne po tisíc rokoch zahnali krivonohých poníkov a oprášili starú slovenskú múdrosť: "Keď mne zdochla koza, susedovi ukradnem dve".
Niečo podivného sa však muselo s týmito hôrnymi chlapcami porobiť. Naši hrdinovia a spasitelia národa slovenského verejný výprask po holej dostali a - kto by to bol povedal - v krčme divnô ticho potom ostalo. Ni hromženia, ni mocného búchania do hrude nečuť. Janko, Vladko, to chcete povedať, že sme do vás márne nádeje vkladali? Že sme len tak pre nič za nič vašim plamenným rečiam pri poldecákoch načúvali? Teraz, keď je národ slovenský ťažkou krízou skúšaný, teraz opúšťate ho a zanechávate napospas krvilačným zrádnikom protislovenským?
Ešteže nám pánbožko nášho milovaného Robka včas zoslali. Mocný a rúči je to chlop. I pošpásovať za cudzie vie, i umne poslať mudrlantskú zberbu kadeľahšie dokáže. Truhlicu nám zásobil nepriateľmi národa, že sa už verabože ani zatvoriť nedá a na jeho hrdinské ničnerobenie ešte aj naše detné deti budú s láskou a hrdosťou nazerať. Načim mu zaželať, aby sa mu veľmo darilo a hlavne aby sa mu nestalo, čo Jankovi a Vladkovi. Veď povážte, dá sa za národ bojovať, keď je v gaťoch naložené?
