Tu je aj ukrytý dôvod, prečo korupcia na Slovensku tak prekvitá. Vo vzťahu korumpujúci-korumpovaný totiž po technickej stránke zdanlivo nie je obeťou ani jeden z účastníkov. Poškodenou stranou tohto kvázi-obchodného vzťahu je v skutočnosti celá spoločnosť, u ktorej typický pocit rozhnevaného okradnutého človeka domáhajúceho sa spravodlivosti pochopiteľne absentuje.
Podľa prieskumov organizácie Transparency International Slovensko by iba 6% ľudí na Slovensku nahlásilo prípad korupcie polícii určite. Asi by ho nahlásilo ďalších 16% opýtaných, nerozhodne by sa k tejto možnosti postavilo 15% populácie a nahlásiť prípad korupcie by pravdepodobne alebo určite odmietlo spolu až 63% respondentov. Toto nepriaznivé zistenie vyznieva ešte závažnejšie, ak ho dáme do súvisu s výsledkami Eurobarometra, podľa ktorých korupciu na Slovensku vníma ako veľký problém až 83% opýtaných.
Jedným z možných dôvodov, prečo podľa prieskumov korupciu vidíme ako zlo, ale zároveň nie sme v boji proti nej ochotní spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, môže byť strach. Obava, že vystavením kože na trhu nám namiesto spoločenského uznania vstúpia do osobného a pracovného života nepríjemnosti a komplikácie, staneme sa terčom zastrašovania, vydierania a posmechu. To všetko s rizikom, že páchateľ korupcie bude po dlhoročných súdnych prieťahoch napokon spod obžaloby oslobodený. Jedno z riešení tejto situácie by mohlo byť napríklad umožnenie anonymnej spolupráce nahlasovateľa korupčného prípadu s políciou.
Funkčný internetový systém na anonymné oznamovanie korupcie využíva napríklad nemecký krajinský kriminálny úrad v Dolnom Sasku. V dnešnej situácii, kedy sa ľudia z rôznych profesných oblastí potichu sťažujú na výrazný nárast korupcie v styku s poskytovateľmi verejných služieb, by možno zavedenie takéhoto anonymného komunikačného systému mohlo priniesť svoje ovocie. Minimálne v tom, že vďaka nemu by si už ani účastníci zabehaných korupčných schém odrazu nemohli byť ničím a nikým istí.
