Spojené štáty americké majú 300 miliónov obyvateľov a túto najbohatšiu krajinu sveta riadi v kongrese 535 ľudí. Ak by sme tento pomer aplikovali na našu krajinu s 5 miliónmi obyvateľov, jednoduchou matematikou dostaneme výsledok: 9 poslancov. Inak povedané, my sme takí bohatí, že si môžeme dovoliť v prepočte 16-násobne väčší parlament ako USA.
Iste, iba 9 poslancov v našom parlamente je predsa len šokujúcou predstavou, no súčasných 150 poslancov je na druhej strane šokujúcou realitou. Zamyslite sa nad tým, čo by sa stalo, keby sme mali poslancov napríklad 49. Nič... Teda presnejšie, nič negatívne. Pozitívom by ale určite bolo, že pri minimálnom mesačnom náklade na poslanca vo výške cca 180.000 Sk by sme zrušením 101 poslaneckých miest ušetrili ročne neuveriteľných 220 miliónov Sk. Namiesto platenia si za analýzu, či je horšou urážkou "špina", "grázel" alebo "hajzel", by sme tieto prostriedky kľudne mohli radšej dať napríklad na výstavbu a údržbu detských ihrísk.
Problém prístupu poslancov k službe vlasti by tento samotný krok však nevyriešil, preto by mal v mene motta "poznaj svojho poslanca" každý kandidát do Národnej rady verejnosti predostrieť svoj osobný program, aby sa nemohol schovávať za súčasný anonymný systém straníckeho trička. Zúčtovanie na konci volebného obdobia by tak z pohľadu voliča bolo oveľa osobnejšie a efektívnejšie.
No a prečo 49 a nie 50? Lebo človeka so zdravým rozumom jednoducho nenapadne stanoviť počet hlasujúcich na párny počet, aby sa vyhol nepríjemnosti hlasovania presnej polovice za a presnej polovice proti. Volebné kvórum nastavené na 5% by naďalej mohlo ostať v platnosti, pretože strana dosahujúca takýto výsledok vo voľbách by v parlamente disponovala 2 poslancami, čo je pri reálnej výkonnosti parlamentu úplne postačujúce.
