Písmo:
A-
|
A+
Tak i v tejto našej famílii veľkej, človečej, len do ruvačiek, zloby a svárov púšťame sa na všetky strany naskutku zlobami prežitými popletení, vinovatí z nevôle blahej cesty nájsť. Pod ťarchou zatmelo sa v mysliach nám i padlého anjela vo vlastných radoch hľadať sa nam žiada.
Poblúdili sme len chvíľu, no chodníka hľa stále na dosah. Veď nie všetkým túlavým, čo z cesty rovnej zišli tak posledné miesto v barinách duše jedovatých je. Ver' nie viniť, trestať z cudzej vôle stratených tu treba, to oslepeným čierny závoj sňať povinnosť naša jest. Bo len múdrym slovom divý bes na riavu tichú zameniť sa dá a bez hnevu a viny tak opäť nové svety vôkol môžu vzrásť.
