V ostatných parlamentných voľbách v roku 2006 dopadli predsedovia relevantných politických strán v zisku preferenčných hlasoch takto:
SMER-SD - R. Fico: 443 230 hlasov, obsadil 1. miesto
SMK - B. Bugár: 179 237 hlasov, obsadil 1. miesto
SNS - J. Slota: 174 010 hlasov, obsadil 1. miesto
SDKÚ-DS - M. Dzurinda: 165 729 hlasov, obsadil až 3. miesto
ĽS-HDZS - V. Mečiar: 139 255 hlasov, obsadil 1. miesto
KDH - P. Hrušovský: 95 412 hlasov, obsadil 1. miesto
Už v roku 2006 bola SDKÚ-DS jedinou stranou, ktorej predseda a líder sa v preferenčných hlasoch neumiestnil nielenže na prvej, ale ani na druhej priečke straníckeho rebríčka. Na prvom mieste v SDKÚ-DS skončila totiž Iveta Radičová s 205 538 hlasmi a za ňou Ivan Mikloš so 199 801 hlasmi.
Už pred štyrmi rokmi bolo aj vlastným voličom SDKÚ-DS jasné, že v tej strane nie je všetko s kostolným poriadkom. SDKÚ-DS totiž nie je stranou typu SMER, ktorá si zlepší kondíciu aj obyčajným brýzganím na novinárov a nie je ani stranou typu SNS s nevyčerpateľným zdrojom vysokoúčinnej protimaďarskej munície. Ak už raz voliči SDKÚ-DS usúdili, že by bolo vcelku príhodné pomeniť hráčske zostavy, potom žiaľbohu niet takej tlačovky, či nebodaj ľúbivého krasorečnenia, ktoré by ich dokázalo presvedčiť o opaku.
Aký charakter by teda vôbec mohla nadobudnúť predvolebná koalícia SDKÚ-DS-SaS pod vedením muža, ktorý dominuje rebríčkom najneobľúbenejších politikov a ktorému sa obrátili chrbtom vlastní voliči?
