Demokratické rozdelenie politického spektra uznáva v dnešnom svete tri typy doktrín: socialistická, konzervatívna a liberálna. Ak sa pozrieme na politické spektrum európskych krajín, ktoré majú s demokraciou a slobodnými voľbami rozsiahlejšie skúsenosti ako my na Slovensku, zistíme, že ich hlavné politické frakcie skutočne takéto členenie kopírujú. Nikto túto kategorizáciu nestanovil zákonom, nikto ju nenadiktoval, premietla sa do tejto podoby dlhodobým a prirodzeným vývojom.
Ďalšie známe typy doktrín, t.j. komunizmus, nacionalizmus, fašizmus a anarchizmus sú síce definované, ale v demokratickej spoločnosti neakceptovateľné, preto demokracie vykazujúce charakteristiky týchto doktrín, nie sú v dnešnom ponímaní chápané ako štandardné.
Mnohí prívrženci z prostredia politických zoskupení týchto neakceptovateľných doktrín argumentujú, že v mene demokracie majú aj oni legitímne právo vstupovať do riadenia demokratickej spoločnosti. Problém je však v tom, že demokracia je pre túto oblasť politického spektra iba nosnou vlnou na ceste k získaniu moci s následnou okamžitou deštrukciou všetkých nástrojov, ktoré jej k moci dopomohli. Svietiacim príkladom tejto deštrukcie naveky ostane prípad NSDAP a Adolfa Hitlera, ktorý sa na chrbte demokracie v slobodných voľbách vyviezol na výslnie z jediného dôvodu - aby piliere demokracie, ktoré z duše nenávidel, okamžite zlikvidoval.
Slovenské politické spektrum je v porovnaní so svojimi vyspelejšími kolegami ešte mladé a nedozreté, takže aj keď je naša politická scéna ovládaná v súlade s bežným poriadkom socialistickou a konzervatívnou doktrínou, namiesto liberálnej doktríny sa u nás uplatňuje škodlivá doktrína nacionalistická. Ak teda chceme hovoriť o štandardizácii politickej sféry na Slovensku, je zjavné, ktorá oblasť pravdepodobne podstúpi z dlhodobého hľadiska korekcie. Opäť nie preto, že by to niekto nariadil, alebo prikázal, a taktiež bez ohľadu na to, či to niekomu vyhovuje alebo nie.
Z pohľadu liberálnej politiky ako štandardnej súčasti demokratickej spoločnosti preto vyznieva úsmevne sebavedomé privlastňovanie si liberálnych voličov konzervatívnymi politickými stranami, predpovedanie krátkodobej životnosti liberálneho politického priestoru na Slovensku, alebo jeho manipulatívne posúvanie do oblasti politických experimentov.
Je v princípe jedno, pod akou značkou sa liberálna politka na Slovensku nakoniec etabluje. Podstatné je, že neexistuje zmysluplný dôvod, prečo by práve a jedine na slovenskom politickom nebi mala z dlhodobého hľadiska chýbať.
