Keďže pochádzam z Veľkého Krtíša, ale kvôli štúdiu a neskôr práci som strávil väčšinu ostatných rokov v Bratislave, môžem s istotou skonštatovať, že som si s komplikáciami v súvislosti s trvalým bydliskom (iným ako je aktuálny pobyt) vyskúšal všeličo. Ihneď musím pripomenúť, že pár rokov naspäť sa dokonca našli prípady, kedy byrokratický aparát bol až prekvapivo "benevolentný" k ľuďom migrujúcim za vzdelaním a prácou a v týchto svetlých momentoch komunikácie s úradmi položka trvalého bydliska vo formulároch nehrala až tak významnú úlohu.
Ako to však býva, rovnako ako čert, ani úradník nikdy nespí a systémom pomalého no dôsledného klčovania sa takmer všetky takéto prípady stratili a dnes si človek kvôli niektorým životným udalostiam z vynútenej radosti rád pocestuje našou krásnou krajinou obzvlášť počas pracovných dní, vďaka ktorým je dovolenkový účet zakaždým mierne odľahčený.
Áno, je pravda, že predsa len sa nájdu situácie, kedy "stačí" poštová komunikácia na svojej ceste doprevádzaná ľuboboľnou kombináciou čestných prehlásení, splnomocnení s využitím vysunutých spravodajov na mieste činu a notársky overených pergamenov, nič to však nemení na fakte, že v dôležitých prípadoch i toto vskutku cesta zarúbaná jest.
Pri poslednom takomto prípade, kedy som musel prepísať údaje o vlastníkovi motorového vozidla v technickom preukaze som narazil na problém, ktorý vážne naštrbil moje pochopenie pre logiku vecí a chtiac-nechtiac som sa zahĺbil do filozofických úvah o skutočnej potrebe evidencie trvalého bydliska v 21. storočí, v období robustných informačných systémov, internetu, európskej únie bez hraníc a významnej migrácii ľudí dokonca podporovanej veľkodušnými vyhláseniami našich vodcov o cielenej vyššej mobilite obyvateľstva.
Pravidlo určite zavedené kvôli vyšším princípom rovnováhy v prírode totiž hovorí, že motorové vozidlo musí niesť evidenčné číslo príslušné miestu trvalého bydliska držiteľa vozidla napriek tomu, že tam sa prakticky vyskytovať nebude. To, že v tomto prípade som musel absolvovať kompletnú tortúru odhlasovania vozidla na polícii jednej a prihlasovania vozidla na polícii druhej vrátane výmeny značiek a pochopiteľne dvojnásobného poplatku za vynútene komplikovaný úkon len kvôli zmene majiteľa je pre mňa síce nepochopiteľná záležitosť, no pre náš prešpekulovaný byrokratický systém určite kritická a životne dôležitá súčasť buzerácie trvalo sa nudiaceho občana. No a toto všetko v dozvukoch nedávneho nasadenia nového, určite cenovo výhodného a skrz-naskr prepojeného informačného systému dopravnej polície, ktorý sľuboval odľahčenie záťaže občana minimálne odpadnutím nutnosti odhlasovania prepisovaných vozidiel v pôvodnom okrese. Či to celé bolo plánované až na ďalšiu - pre daňových poplatníkov ešte výhodnejšiu verziu systému?
Tento príklad je iba drobná ilustrácia toho, čo si naši najšikovnejší z najšikovnejších vedia predstaviť pod pojmom poctivo sledovaný voľný pohyb obyvateľstva na Slovensku, ktoré si vďaka svojej malej geografickej rozlohe dozaista môže takéto excesy na občanoch dovoliť. Skutočne by som v dobe elektronických médií očakával, že komunikácia s úradmi bude prebiehať, s prepáčením, na úrovni návštevy sociálneho zariadenia, t.j. parafrázujúc vojenskú terminologiu: "vyhľadaj najbližší a použi".
Na svete totiž existujú aj krajiny od našej oveľa väčšie, kde občan je plnohodnotným občanom pred všetkými úradmi v celom štáte bez nočnej mory v podobe trvalého bydliska. Jeho aktuálny pobyt sa rieši jednoduchým prihlásením sa na JEDNOM JEDINOM úrade príslušnom k miestu pobytu. S tým súvisiace úkony, výzvy, dane, poplatky a kompletná úradná komunikácia je tak automaticky vedená na danom mieste, čoho ekvivalentom určite nie je nám dobre známy inštiút "prechodného pobytu". Kedy si konečne pripustíme, že namiesto toho, aby sme si systém prispôsobili našim potrebám, prispôsobuje si on podľa vlastných záujmov nás?
