To mám tento cirkus chápať tak, že naši vyvolení si za verejné prostriedky môžu vyrábať jednoúčelové firmy a firmičky ako na bežiacom páse a potom sa pri nich tváriť, že sa jedná o súkromný kapitál a verejnosť, ktorá im to cáluje, do toho nič? My musíme v desiatkach všelijakých divných priznaní uvádzať stokrát dokola tie isté údaje a oni sa potom za naše hrajú na tajných agentov? To snáď nie! Dám vám jednoduchú otázku. Ak pred vás postavia dvoch zlodejov, z ktorých jeden ukradol sto eur a druhý ukradol milión eur, komu zveríte do rúk svoje peniaze? Áno, presne takto bizarne dnes znie otázka do pléna. Ak vás niekto podvedie, odpustíte mu snáď len preto, lebo vám oznámil, že podvádzali aj iní?
Bojovníci až po uši zasvinení od blata nám predviedli pôsobivé teátro a teraz po očku poškuľujú, koho za víťaza frašky určíme my. No a my skandujeme, kričíme po sebe, bijeme sa za nášho favorita a neuvedomujeme si, že ten porazený nie je v ringu, ale v hľadisku.
Protestujem preto proti tomu, aby predstavitelia politických strán mohli pred verejnosťou beztrestne zahmlievať pozadie finančných transakcií vo svojich stranách, aby politické strany mohli bez vyvodenia zodpovednosti vyhlasovať, že finančné pozadie ich obchodných partnerov z podivných destinácií ich vôbec nezaujíma, a že vďaka politickým stranám tieto pofidérne spoločnosti dokonca pohodlne vyhrávajú jedno verejné obstarávanie za druhým.
Žiadam, aby bolo pozastavené vyplácanie akýchkoľvek peňazí zo štátneho rozpočtu na chod politických strán, ktoré nie sú okamžite pravdivo, úplne a bez obštrukcií schopné zodpovedať na každú a akúkoľvek otázku ohľadne ich minulého a súčasného financovania. Títo ľudia od nás určite nedostali peniaze na ostrovné naháňačky a infantilné hry na slepú babu, takže ak ich tak veľmi bavia tieto absurdné Monopoly, nech si ich hrajú za vlastné a mimo parlamentu.
