Nič také sa síce od nášho prezidenta v období mieru neočakáva, ale aspoň nejakých pár vľúdnych slov v období krízy a kauzami zmietanej koaličnej politickej scény, by smerom k ľuďom nebolo na zahodenie. Nie žeby mne osobne chýbali jeho prejavy, ale napríklad aj takí šamani v domorodých kmeňoch radšej pravidelne prevádzkujú nejaké to teátro, aby ich súkmeňovci nemali blbý pocit, že tie dary mohli radšej pojesť sami.
Po tejto krátkej úvahe ma premkli obavy, či mu nejaký beťár náhodou nenarozprával, že to nebola prezidentská kampaň, ale žrebovanie dôchodkovej lotérie, v ktorej vyhral prvú cenu, alebo či snáď od neho podsvetie nepýta naspäť požičané peniaze na nelegálny poker, v ktorom s maďarskými kartami všetko prehral, prípadne či nedopatrením nedovolenkoval na srbskom pobreží v čase, keď túto geografickú záhadu evidentne zaskočené Chorvátsko pre istotu vyriešilo vojensky.
Pán prezident podľa informácii z jeho oficiálnej stránky v ostatnom období v podstate iba prijímal veľa oficiálnych slovenských návštev, ale ktožehovie ako to bolo naozaj. Dnes už filmárske triky zblbnú aj najbystrejších, takže ja by som svedectvám dotyčných návštevníkov veľkú váhu neprikladal. Aj keď medzi ľuďmi naďalej prevláda viera v jeho skutočnú existenciu, nejako sa v podvedomí natíska pochybnosť, či nás predci niekto neťahá za nos. Veď len povážte, že taký Usáma alebo Fidel dokážu vypúšťať do sveta nové aforizmy, aj keď už zopár rokov nikto neverí, že by mohli byť nažive.
Možno je to ale všetko inak. On jednoducho spí ako v sitnianskej skale ukrytí rytieri, ktorí sa zobudia, až keď bude ľuďom naozaj najhoršie. Dovtedy ale radšej vo vlastnom záujme iba šepkajte, lebo zatiaľ nie je celkom isté, či v tomto prípade bude to jeho zobudenie dôsledkom alebo príčinou.
