Za 3 hodiny, t.j. od 16:00 do 19:00, ktoré som tam strávil, mi prešla "cez ruky" viac ako stovka okoloidúcich, s ktorými som mal priamu osobnú možnosť prehodiť pár slov a vidieť tak z bezprostrednej blízkosti ich reakciu na možnosť podporiť skutočne dobrú vec.
Tu vám prinášam moju štatistiku úspešnosti od najvyššej po najnižšiu a typické - väčšinové reakcie oslovených po prečítaní si referendových otázok:
1. samostatné ženy pokročilého veku: "Áno, to sú dobré veci, to podporím!"
2. dvojice žien rôznych vekových kategórií: "Ukážte o čom to je? Mhm...to je zaujimavé, čo treba urobiť?"
3. samostatné ženy a ženy v pároch s mužmi, kde žena hovorí: "Súhlasím, kde vám to mám podpísať?", pričom muž sa nezapája vôbec
4. ostatní
Prečo tu nie sú uvedení zvlášť muži? Česť výnimkám sa oslovení muži, či už samostatne alebo v skupine, tvárili úplne zmätene a s nacvičeným suverénnym pohľadom a pridaním tempa chôdze sa nevedeli dočkať, aby nás mali čo najskôr za chrbtom. Ak sa aj zmohli vôbec na nejakú repliku, tak to bola fľochnúc cez plece prevažne táto: "Aj tak z toho nič nebude!".
Rád by som ale doplnil aj bod 3. Páry, ktoré som oslovoval, sa pohybovali vo vzdialenosti cca 3-5 metrov od nášho podpisového stánku a až príliš často sa stávalo, že zatiaľ čo sa súhlasiaca žena išla podpísať priamo do stánku, muž ostal odmietavo, pasívne a očividne nervózne stáť presne na tom istom mieste, kde som pár oslovil. Teda tých 3 až 5 metrov od ženy, s ktorou prišiel. Tu už ani tak nejde o súhlas a nesúhlas s referendom, ale o alarmujúci fakt, že muži úplne rezignovali svoje partnerky vôbec doprevádzať pri ich občianskej aktivite.
Vážení páni, dá sa toto nazvať hrdosťou? Muži kedysi kvôli vyšším princípom nasadzovali svoje vlastné životy, kvôli viere v lepšiu budúcnosť obetovali to najcennejšie, čo mali. V dnešnej dobe stačí urobiť perom "tri krížiky", no vy stojíte v zmätku 5 metrov od stánku, v ktorom vaša partnerka prejavuje vôľu využiť krvou vydobytú slobodu vyjadrovania sa? Kvôli tejto slobode - tejto "malichernosti" odvislo na šibeniciach a umrelo pod sekerami katov nespočetné množstvo veľkých ľudí, ktorí by horko zaplakali vidiac dnešných mužov vystrašených už len z možnosti priblížiť sa k petičnému stánku a minimálne tak aspoň sprevádzať svoju partnerku.
Ďakujem všetkým, ktorí referendum o zastavení arogancie moci podporili a podporia a pevne verím, že hrdosť a verejný záujem mužov o to, kam sa bude uberať naša spoločnosť, neostane natrvalo visieť niekde medzi vzletnými rečami počas pretekov v množstve vypitého piva a predvádzaním sa výhradne z bezpečia svojich štvorkolesových "pevností".
Záujemcovia o bližšie informácie k referendu ich môžu nájsť tu: http://www.referendum2009.sk/?m=3&mS=0.
