Ako principálny zástanca priamej demokracie podporujem akúkoľvek nenásilnú formu odporu verejnosti proti nesprávnym rozhodnutiam politikov. Voči dnes často sa vyskytujúcemu slovnému spojeniu "nelegálne zhromaždenie" dokonca dlhé roky verejne protestujem, takže ma nikto zo snahy o marenie občianskeho odporu obviniť nemôže. V tomto prípade sa ale jedná o symbolické využitie dátumu 17. november na vyventilovanie požiadaviek, ktoré robia občianskej angažovanosti medvediu službu.
Ako poslanec som sa všemožne zasadzoval o návrat spravodlivosti do našej vlasti, ale bohužiaľ, nebolo nás tam takých dosť. Postupným pátraním po koreni veci som sa vtedy dopracoval k záveru, že základným problémom našej spoločnosti je - povedané športovou terminológiou - rozhodca. Žijeme v štáte, kde na jednej strane hrá mužstvo politického establišmentu, na druhej strane mužstvo zastúpené občanmi, no a rozhodca, ktorý má dohliadať na vzájomné dodržiavanie pravidiel hry, t.j. justičná moc, o dianie na ihrisku prekvapivo nejaví absolútne žiadny záujem.
To, čo v skutočnosti v hĺbke duše najviac znechucuje slovenského človeka nie sú dane, bohatí ľudia, ani Rómovia, ale neexistujúca spravodlivosť. Pretože neexistujúca spravodlivosť je skutočným pôvodcom choroby a ostatné spomínané problémy sú iba jej vonkajšími prejavmi. Kým rozhodca nebude trestať za rozkrádanie verejných zdrojov, kým nebude odoberať majetok tým, ktorí ho získali neoprávnene, kým trestné konania budú nezmyselne zastavované, kým súdne spory budú fraškou, kým bohatí budú podvodne bohatnúť a nemajetným bude spravodlivosť odopieraná, dovtedy angažovanosť za riešenie dôsledkov bez riešenia príčiny nepovedie nikam.
Na chvíľu predpokladajme, že by bol protest s jeho deklarovanými požiadavkami úspešný. Čo by sa vlastne stalo? Do parlamentu by sa následne dostali plus-mínus tí istí politici, míňanie verejných zdrojov by sa zafixovalo na súčasnej úrovni, audit verejného dlhu by skončil maximálne tak v archíve, zoštátnené strategické podniky by viedli notoricky známi štátom dosadení manažéri, potravinová sebestačnosť by ostala naďalej komplikovanou výzvou minimálne desaťročia a vinníkov by dozaista nikto nepotrestal, keďže "rozhodcovi" ľudia na ulici žily netrhajú. Pritom sa do veľkej miery o ten bezútešný stav svojim laxným prístupom pričinil práve on.
Preto, prosím, zmeňte požiadavky protestu tak, aby boli adresované justičnej moci, pretože to je jediné, čo nám krajinu dokáže skutočne vrátiť späť.
