Písmo:
A-
|
A+
Vždy, keď prší....padáš mi z neba po kvapkách.
Pokožkou vpíjaš rannú rosu z kalichov kvetov....
....tak nesmelo, aby si ťa nikto nevšimol.
Si kúzlom okamihu, schúlená vo vôni lipového dreva,
nesieš sa na špičkách, potichu, čosi šepkáš do vetra.
....čosi krehké, len malé vzplanutie....
....a ja sa po tisíci krát snažím čítať z tvojich pier....
Je ráno....ako každé iné, ráno, keď studené kvapky na okno píšu tvoje meno....
