Slovinci vo všeobecnosti nie sú tučniaci, ale štíhlejší elegáni. Aspoň na prvý pohľad to tak vyzerá. Šarmom a príjemným správaním ľahko prekonajú aj chorvátskych letných milencov, za ktorými vyrážajú aj niektoré odvážnejšie Slovenky.
Prvý pohľad
Slovinci sú čistotní. Po prechode hraníc s Rakúskom sa zdá, že si potrpia na poriadok ešte viac ako naši juhozápadní susedia.
Prekvapením sú napchaté nákupné centrá. Tovaru na výber je v nich neporovnateľne viac a vo vyššej kvalite, ako u nás. Slovinci majú asi najvoňavejšie nákupné centrá. Na rozdiel od Nemecka či Rakúska v nich nie sú takmer žiadni prisťahovalci. Slovinsko nie je vysnívanou krajinou.
Jazyk tejto malej veľkej krajiny nám niekedy znie smiešne. Hovoria tvrdšie, ako ich susedia Chorváti. Ich: Dobar dan. (Dobrý deň.) Znie viac, ako: Dobreman. A aj deťom hovoria: Otroci. Keď chcete povedať: Áno. Nepoviete to balkánskym: Da. Ale nemeckým: Ja. Teda, vlastne slovinským.
Krutá realita
Všetko je vraj inak. Slovinci hovoria, že to, ako vyzerá ich krajina je len pozlátka. Ešte pred niekoľkými rokmi sme im mohli závidieť funkčný systém, ktorý si na pohľad nedali rozkradnúť pod nosom. Kým sa u nás veselo privatizovalo a fabriky padali jedna za druhou, Slovinci si držali vlastnú politiku štátnych podnikov. Nerozdávali. Mala to byť výhoda, ktorá sa spočiatku aj ako výhoda ukazovala.
Lenže, štátne podniky podliehajú politickým záujmom. Časom sa do ich vedenia dostali politickí nominanti a tí ich pekne krásne, každý pre svojho politického bôžika, rozkradli. Posledné roky sú pre Slovincov ekonomická katastrofa. Bývalý premiér sedí za korupčné škandály a systém padá. Zlodejina a ošklbaný národ.
To treba zapiť. Zo Slovinských regiónov nepestujú hrozno iba vysoko v kopcoch. Inak je réva skoro všade. Slovinské vína sú veľmi príjemné. Žiadna kyselina, ktorá vykrúca ústa. V Slovinsku každoročne vyhlasujú Kráľovnú vín. Je to čestný titul. Dáma, ktorá sa oň uchádza nesmie mať viac, ako 28 rokov, musí byť slobodná, bezdetná a partnera musí využívať, ako otroka. Skvelá výzva nie len pre dámy, ale aj pre ich úchylnejších spoločníkov. Vidieť takú kráľovnú sa hádam aj oplatí. V Slovinsku je okrem nej aj kopa ďalších prírodných a historických kuriozít.
Magické miesto
Kartuziánsky kláštor v Žiče medzi kopcami. Kartuziánov v ňom už niet. Zostalo len magické miesto, zopár budov a ruina kostola. Rehoľa si zakladala na harmónii pustovníckeho a komunitného života. Spoločenstvo založil v roku 1084 Bruno z Kolína nad Rýnom. O Kartuziánoch sa hovorí ako o najprísnejšej rehole, Celé dni mlčia, nejedia mäso, v noci bdejú. Víno však môžu piť štyri razy do týždňa. :-)
Poslední kartuziáni žijú ešte v jednom slovinskom kláštore bez zbytočných slov v modlitbách. Opustiť svoje presne vyhradené priestory môžu len raz za rok. Raz si za cieľ svojho výletu vybrali práve múzeum a ruiny kláštora v Žiče. Prišli a smola... V pondelok je múzeum zatvorené. Keď ochotný personál turistickej kancelárie pri najstaršej reštaurácii v Slovinsku zistil, kto to prišiel a akú majú smolu, ochotne im odomkli. Aj na dobrú večeru ich pozvali. Bratia kartuziáni však zdvorilo odmietli. Ich regule im nedovoľojú ani takú rozkoš, ako je návšteva chýrnej reštaurácie.
Reštauráciu vedľa mužského kláštora založili už v roku 1467. Okrem iných bol dôvod aj to, aby sa mali ženy ktoré sprevádzali obchodných cestujúcich kde najesť a vyspať. Do prísnej kláštornej klauzúry nesmeli.
Zakliaty hrad
Mesto Celje je po hlavnom meste Ljubljana a Maribore tretím najväčším v dvojmiliónovej krajine. Žije tu necelých 50-tisíc obyvateľov. Jasný príklad histórie celej oblasti dnešného Slovinska. Jedinečné vykopávky z rímskych čias pod novšími budovami. Historické stavby vedľa domov z čias budovania socialistickej Juhoslávie. Niektorým tunajším obyvateľom leží v žalúdku, že na nábreží vyrástol nový komplex s obchodmi, kaviarňami a bytmi. Len niekoľkoročné budovy vedľa tých, ktoré majú aj stovky rokov. Vraj je to barbarstvo.
Kuriozitou v meste je mestský hostel. Čo izba, to iný príbeh. Hostia si v ňom môžu v predstavách užiť svet tunajších grófov, lesbickú lásku alebo aj život Ninju. Hovadinky, ktoré potešia.
Nad mestom sa týči najväčšia pevnosť v Slovinsku. Je opradená množstvom neodolateľných pokušení pre hľadačov pokladov. V kopci sú vraj chodby a v nich zlato a drahokamy.
Jedným z nejznámejších príbehov je tragická historka o grófke Marjanke Guglielmo. Uniesli ju a potupne zavraždili len kúsok od hradu. Keď sa jej otec dozvedel, akou násilnou smrťou zomrela, tak hrad a jeho obyvateľov zaklial.
Tragicky sa skončila aj lovestory, ktorá nechýba asi na žiadnom hrade. Láske medzi bohatým pánkom a chudobnou šľachtičnou osud neprial. Otec nešťastne zamilovaného mladíka ho dal uväzniť vo veži a jeho milú nechal zavraždiť neďaleko hradu... Hrozné. Dnes je hrad príjemným miestom na výlet a výhľad z neho je malebný.
