Možno aj my raz budeme starí

Tento pohľad je akýmsi globálnym pohľadom na problematiku. Z hľadiska počtu novonarodených detí je faktom to že ich počet sa neustále znižuje aj napriek pomerne výraznej pôrodnosti v istej časti slovenskej populácie. (Teraz však už zachádzam na veľmi tenký ľad, na ktorom sa nechcú pohybovať ani autority tohto štátu, takže ani ja tam balansovať nebudem). Táto skutočnosť je zrejmá hlavne v menej rozvinutých regiónoch postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti a tým pádom nízkou životnou úrovňou. Zlé sociálno - ekonomické podmienky sa premietajú v kvalite ich života a podstatnou mierou neblaho doliehajú aj na úroveň dosiahnutého vzdelania a tým pádom na možnosť získať zamestnanie. Získať zamestnanie pre ľudí bez vzdelania resp. s jeho neukončeným základným stupňom bude pritom čím ďalej tým viac neriešiteľným problémom. Takto vychované detičky budú, až na malé výnimky takmer celý život v štátnej sociálnej sieti a ich podiel na tvorbe zdrojov dôchodkových fondov bude zanedbateľný. Čerpanie však už zanedbateľné nebude. Dnešné pravidlá sociálneho systému trendu predlžovania života vôbec nevyhovujú. „Zaujímavo“ nastavené trendy dôchodkového systému sa hlavne budú prejavovať v štátnom priebežnom systéme, ktorý je predsa náchylnejší a otvorenejší najrôznejším politickým vplyvom. A tie tam isto budú, veď predsa sú voľby /dúfam, že ešte nejaké budú/ a čím sú sľuby populistickejšie, tým ...... výsledok príjemnejší. Politici budú mať snahu zapáčiť sa a do systému budú nekoncepčne a neodborne vstupovať viac ako je to potrebné. Odborné kvality týmu Tomanová and Co. sú zárukou, že to nemôže dopadnúť dobre, pričom jedným dychom dodávam že ani toto čo tu máme teraz nie je to „pravé orechové“. Ekonomika však rastie a dobrý hospodár odkladá na horšie časy. Tie horšie časy isto prídu. Podľa odhadov Svetovej banky budú tvoriť ľudia nad 65 rokov takmer štvrtinu populácie. Východná Európa bude patriť v roku 2025 k miestam s najstaršou populáciou. Rýchlo rastúce počty seniorov prinášajú otázky čo bude znamenať v rámci opatrovateľskej starostlivosti, ubytovania, zdravotníctva, dôchodkového systému. Popri vhodného ubytovania j treba zabezpečiť dostatočnú zdravotnú starostlivosť. Veď starší ľudia trpia širokou škálou chorôb od srdcovo cievnych ochorení až po diabetes. Čím lepšie sa ľudia budú mať, tým základy akéhokoľvek dôchodkového systému budú podrobované väčším otrasom. Apropó ! Predlžovanie života ľudí prehlasovať za jeden s problémov „krízy“ je úbohé a neľudské. Čo mi z toho vyplýva na záver ? Nespoliehať sa na štát a vziať svoj osud do vlastných rúk. Hovoriť potom o demografickej kríze, či kríze sociálneho systému nebude dôvod.