Takmer okamžite po incidente, pri ktorom páchateľ postrelil slovenského premiéra, sa začali ozývať hlasy obviňujúce súčasnú slovenskú opozíciu. Predstavitelia strany Smer - sociálna demokracia však majú veľmi krátku pamäť. Boli to práve oni spolu s Robertom Ficom, ktorí nechali narásť napätie a agresiu v slovenskej spoločnosti.
Smrť novinára, ktorý upozorňoval na udalosti počas Ficovej vlády
Robert Fico bol už pred rokmi synonymom politického systému na Slovensku, v ktorom bolo podsvetie, mafia a všemocní prepojení na najvyššie politické špičky. Novinári začali na tieto praktiky upozorňovať, čo sa stretlo s odporom mafie a politikov vrátane Fica.
Nenávistné prejavy voči novinárom sa preto stali na dennom poriadku. V jednom prípade veci zašli priďaleko. Podnikateľ Marian Kočner, ktorý je tiež spojený so stranou Smer, sa začal vyhrážať novinárovi Jánovi Kuciakovi. Kuciak podal kvôli nebezpečným vyhrážkam trestné oznámenie, ktoré však bolo odložené a systém mu neposkytol žiadnu ochranu. Vyhrážky sa však naplnili a Kuciak a jeho snúbenica boli vo svojom dome zavraždení. Fico bol v tom čase symbolom politického systému s mafiou vo vláde a korupciou, ktorá viedla k smrti novinára, ktorý na ňu upozorňoval.
Ďalšie stupňovanie nenávisti
Po masových protestoch sa Fico musel stiahnuť z politiky ako hlavný predstaviteľ režimu, ktorý viedol k vražde nepohodlného novinára. V období, keď bol v opozícii, však pritvrdil svoje postoje a nasadil agresívnu rétoriku s nebývalou razanciou. V nasledujúcich parlamentných voľbách sa chcel za každú cenu dostať k moci.
Tomu zodpovedali aj vyhrotené kroky a vyhlásenia, v ktorých sa Smer neštítil ničoho. Napríklad slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú opakovane označil za americkú agentku a v jednom zo svojich videí na sociálnych sieťach povedal, že „dopadne zle“. Na predvolebnom mítingu kandidáti Smeru povzbudzovali dav, aby skandoval vulgárne urážky na adresu prezidentky.
Agresia voči homosexuálom
V opozícii Fico vystupňoval svoju verbálnu agresiu do nevídanej miery. Kultúrnu vojnu viedol aj so stranou Smer. Počas parlamentnej kampane neváhali šíriť nenávisť voči LGBT ľuďom a ich program zahŕňal zákaz hovoriť o LGBT komunite v školách. Vďaka tomu sa Slovensko stalo miestom, kde sa ľudia s opačnou sexuálnou orientáciou nemôžu cítiť bezpečne. Agresivita vyvrcholila streľbou pred podnikom Tepláreň, kde vrah zabil dvoch homosexuálov sediacich na lavičke pred klubom. Obaja mali menej ako 30 rokov. Stali sa ďalšími obeťami nenávistného štýlu politiky, ktorý reprezentuje Fico.
Normalizácia fyzickej agresie
Verbálna agresia nie je nikdy ďaleko od fyzickej. Prejavilo sa to aj v kampani pred parlamentnými voľbami, keď Igor Matovič prišiel na tlačovú konferenciu Smeru v Bratislave s predvolebným autom a veľkými reproduktormi. Vlastným prejavom začal narúšať Ficov prejav. V reakcii na to sa k jeho autu priblížil Robert Kaliňák, viacnásobný minister Ficovej vlády, a ostro fyzicky napadol Matoviča, pričom mu chcel vziať mikrofón. Matovič dostal od Kaliňáka niekoľko úderov do tváre.
Fico sa za svojho kolegu neospravedlnil, ani nevyzval verejnosť na upokojenie a zníženie agresivity pred voľbami. Namiesto toho nazval Matoviča debilom a dodal, že „jedna facka je lepšia ako 30 minút vyjednávania“. Toto schválenie priameho násilia dalo spoločnosti jasný signál, že fyzické násilie je v politike normálne, a Ficova reakcia na sociálnych sieťach získala za niekoľko hodín 18 000 lajkov.
Otvorene proruská rétorika
Fico a strana Smer dlhodobo pritvrdzujú a nevyhýbajú sa ničomu. Svoj vrchol dosiahli pred poslednými parlamentnými voľbami. Fico bol ostro protiukrajinský, otvorene proruský a povedal, že ak bude Smer vo vláde, Ukrajina nedostane od Slovenska „ani jeden náboj“.
Ficov kolega Ľuboš Blaha bol ešte ostrejší: „Vtedy nás okupovali Nemci, dnes Američania. Postavme sa im čelom. Naša základná historická pravda je, že fašizmus a vojna prišli zo západu, kým sloboda a mier z východu.“ Takáto otvorene prosovietska, prokomunistická a protizápadná rétorika nemá obdobu a môže v spoločnosti vyvolať pocit, že ide o všetko. A to nikdy nevedie k ničomu dobrému.
Fico doplatil na svoj spôsob politiky
Ak má spoločnosť pocit, že agresia a nenávisť sú v politike normou, niektorí fanatickí jednotlivci sa môžu uchýliť k radikálnym riešeniam. Tak sa stalo v prípade Jána Kuciaka a dvoch zavraždených homosexuálov v Bratislave. Teraz sa mal stať ďalšou obeťou sám Fico. Ak by tento útok neprežil, stal by sa obeťou systému bezbrehej nenávisti, ktorý v politike nastolil.
Aj tento čin si však zaslúži najhlbšie opovrhnutie, pretože násilie, nenávisť a dokonca ani vraždy či atentáty nesmú mať v politike miesto. Ak Fico atentát prežije, mal by výrazne zmierniť svoju rétoriku a vyzvať k tomu aj verejnosť. Inak nemusí byť posledným, kto doplatí na vybičovanie hnevu v spoločnosti a normalizáciu agresie.
