Vo väčšine Východoslovenských obcí je zaužívaný taký zázračný terminus technicus ,,ľudze hutoria“ (v preklade ,,ľudia hovoria“) rozumej prieskum medzi ľuďmi hovorí.
V podstate ide o to, že po obci sa rozšíri nejaká fáma a šíritelia tejto ,,zaručenej“ informácie ako jej zdroj uvádzajú slovné spojenie ,,ľudze hutoria„.
Toto zázračné slovné spojenie dáva akejkoľvek informácií vážnosť a relevantnosť, aj keď sa často krát jedná o vymyslený blud a nezmysel.
Keď sa začne pátrať po tom, ktoré ľudze to hutoria, tak sa väčšinou príde na to, že to ne ľudze hutoria (prekl. nie ľudia hovoria), ale že za šírením danej informácie je konkrétna osoba, ktorá to robí účelovo preto, aby ovplyvnila názor väčšiny.
To, čo zažívame na Slovenskom vidieku na dennej báze sa podľa mňa deje aj na celoslovenskej úrovni, len lepšou a sofistikovanejšou formou.
Ľudze hutoria vo Veľkej Británii
K manipulácii verejnej mienky prostredníctvom prieskumov dochádzalo a dochádza na celom svete. Britský ministerský predseda Winston Churchill svojho času povedal veľmi múdry citát
,,Verím len tým štatistikám, ktoré som sám sfalšoval“.
Bol to skúsený politik a tento jeho výrok je dnes stále aktuálny, lebo pred blížiacimi sa voľbami sme svedkami nevídaného množstva predvolebných prieskumov a zaručených prognóz produkovaných skoro na dennej báze.
Takýmto spôsobom sa podľa môjho názoru sofistikovanou formou podsúvajú verejnosti akože väčšinové názory a účelovo sa manipuluje verejná mienka v prospech aj neprospech strán, či jednotlivých kandidátov.
Pozor, všetky prieskumy sú bez záruky
Úprimne. Kúpili by ste si akýkoľvek tovar bez záruky? Presne tak totiž fungujú prieskumné agentúry.
Najväčšou výhodou ich biznisu je to, že akákoľvek odchýlka od reality je vysvetliteľná.
Napríklad aj tým, že v čase zberu údajov to predsa bolo inak, alebo nerozhodnutí sa na poslednú chvíľu rozhodli tak.
Absencia záruky otvára nevídané možnosti na manipuláciu pre kandidujúce stany aj prieskumné agentúry zároveň.
Lukratívny biznis agentúr
Volebné prieskumy sa stali lukratívnym biznisom a svedčí o tom ich nárast, keď skoro každý týždeň uzrú svetlo sveta nové preferencie politických strán.
Tie do volebnej kampane investujú milióny EUR a preto je veľmi ťažké uveriť tomu, že v danej oblasti nedochádza z ich strany k pokušeniu kúpiť si výsledky prieskumov vo svoj prospech, resp. v neprospech ich politického protivníka.
Pokušenie je o to väčšie, že na základe manipulatívnych prieskumov sa dá pomerne jednoducho, bez práce a argumentov efektívne zlikvidovať akákoľvek politická konkurenciu.
O agentúrach a ich majiteľoch nevieme skoro nič
Treba si uvedomiť, že majitelia agentúr a dokonca aj samotní anketári, ak vôbec nejakí existujú sú obyčajní ľudia z mäsa a kostí.
Nikde nie je napísané, že nepodľahnú pokušeniu ovplyvniť výsledky v prospech aj v neprospech kohokoľvek. To pokušenie môže byť finančné, ale aj osobná preferencie tej ktorej strany.
O týchto agentúrach, ich majiteľoch a biznisovom pozadí nevieme prakticky nič. Zväčša ide o súkromné firmy zamerané na dosiahnutie zisku a budú robiť v prospech toho, kto si ich objedná a kto im zaplatí.
Argumenty typu, že sú členmi akejsi asociácie, alebo že im záleží na ich renomé neobstoja, lebo zázračná veta, že
,,v čase zberu údajov to bolo inak“ alebo že ,,percento nerozhodnutých bolo vysoké“
Ako sa chytajú politici do prieskumovej siete?
Veľmi jednoducho. Stačí, aby ktorákoľvek agentúra politikom namerala v prieskumoch slušné percentá, resp. rast ich preferencií.
Tí im od radosti sami automaticky robia reklamu na svojich sociálnych sieťach zverejňovaním takýchto výsledkov.
Správanie sa drvivej väčšiny politikov je pritom úplne iracionálne, pretože takýmto prístupom legitimizujú často krát pofidérne agentúry a aj ich prieskumy.
Vysielajú tak svojim voličom signál, aby týmto agentúram verili a krok za krokom sa postupne stávajú rukojemníkmi prieskumov bez záruky.
Iba jeden politik dlhodobo ignoruje prieskumy
Predseda smeru Róbert Fico v roku 2002 podľahol prieskumom verejnej mienky. Výsledok parlamentných volieb bol nakoniec úplne iný, ako všetci vrátane neho čakali. Od tohto momentu Fico prieskumy nekomentuje a nezverejňuje ich.
Robí to politicky prezieravo, lebo takýmto prístupom vychováva svojich voličov k tomu, aby verili iba jemu a nie neznámym agentúram.
Takto vybudoval u vlastných voličov imunitu voči prípadným manipuláciám a preto sú voči tomu odolní. To sa o voličoch iných strán žiaľ povedať nedá a sme toho dennodenne svedkami.
Ako sa voliči iracionálne riadia prieskumami?
Keď si kupujete nové auto, vyberáte si podľa ceny, kvality a také, ktoré sa páči najviac vám. Určite si ale nevyberáte auto, ktoré sa podľa prieskumov páči väčšine národa.
Paradoxom je, že kým v reálnom živote sa ľudia rozhodujú racionálne, pri politike toto pravidlo pomaly ale isto neplatí.
Mnohí, často krát aj vzdelaní voliči podľahli ovplyvňovaniu verejnej mienky prostredníctvom prieskumov natoľko, že začali vnímať politiku obmedzene a svoju voľbu začali podmieňovať aktuálnymi preferenciami politický strán, teda tým, čo ,,ľudze hutoria“.
Diagnóza – prieskumový fetišista
Netreba sa klamať. Ak ste v poslednom období zvažovali svoju voľbu nie podľa kvality toho ktorého kandidáta či strany, ale podľa toho, kto má aké v súčasnosti preferencie, aj vás zasiahla diagnóza ,,prieskumový fetišista“.
Riskujete, že o vašom hlase nakoniec nerozhodnete vy, ale rozhodne o ňom úplne neznámy majiteľ tej ktorej prieskumnej agentúry a ešte mu za to aj dobre zaplatia.
Ako zlyhávajú mienkotvorné a verejnoprávne médiá?
Ako som uviedol, mantrou na vidieku je slovné spojenie: …ľudze hutoria, že…
V našom mediálnom priestore je mantrou slovné spojenie: …prieskumy sú také, že…
Každé médium má vybranú agentúru, ktorú preferuje. Prostredníctvom týchto agentúr verejnosti stále častejšie prezentujú analýzy a rozbory akéhosi uvažovania voličov.
Dozvedáme sa, že ak voliči jednej strany nebudú voliť ju, tak potom ich druhá voľba by bola taká, tretia onaká a podobne.
Takýmto spôsobom sa sofistikovanou formou (vylepšené ľudze hutoria) podsúvajú verejnosti akože väčšinové názory.
V serióznom mediálnom priestore úplne absentuje analýza programových nápadov kandidujúcich politických strán zo strany odborníkov. Nedozvieme sa skoro nič o jednotlivých kandidátoch a stranách.
Namiesto toho sledujeme rozhovory so zástupcami prieskumných agentúr, ktorí nám prezentujú výsledky svojej práce bez záruky.
Jedným slovom nám hovoria to, čo si máme myslieť a schovávajú to za názor bezmennej väčšiny podobne, ako pri fámach na vidieku.
Diskutérov politických relácií určia prieskumy
Dospeli sme do štádia, že podľa prieskumov sa vyberajú aj diskutéri do jednotlivých politických relácií.
Ak by vo voľbách kandidovali víťazi našich reality show, ktorí dostali najviac hlasov od ľudí, možno by sme podľa prieskumov boli svedkami predvolebnej debaty o budúcnosti Slovenska medzi Versačem z Mojsejovcov a Erikom Hilár Lakatošovie z Vyvolených.
Áno, presne takto iracionálne nastavili pravidlá viaceré médiá. Tie okrem iného posúvajú moc do rúk majiteľov prieskumných agentúr.
Prečo? Lebo práve výsledky ich prieskumov bez záruky môžu ovplyvniť to, koho diváci na obrazovke uvidia a koho nie.
Určite sa zhodneme, že mediálny priestor má v predvolebnej kampani hodnotu stoviek tisíc eur a preto je tu legitímna pochybnosť, či v danej oblasti nedochádza k manipulácii.
Kým za reklamný priestor sa platia desaťtisíce eur, účasť vo volebných debatách je zdarma. Pýtam sa, kde je záruka, že strany, ktoré do kampane investovali milióny eur nepodľahli pokušeniu a nesnažili sa v zákulisí ovplyvniť výsledky prieskumov vo svoj prospech, resp. v neprospech svojej konkurencie?
Žiaľ, celý tento priestor je tak netransparentný, že aj zverejnenie metodík zberu údajov ma nepresvedčí o serióznosti jednotlivých agentúr, lebo pokušenie manipulovať je obrovské a nedokázateľné.
Ako sa môžu kvôli prieskumom spochybňovať voľby?
Na Slovensku sme dnes svedkami akéhosi prieskumného fetišu. To vytvára priestor pre spochybňovanie výsledkov volieb, lebo tie spravidla dopadnú úplne ináč, ako avizovali prieskumy verejnej mienky.
Jedným slovom, vznikne rozdiel medzi očakávaním národa a realitou.
Práve kvôli prieskumnému fetišu môže v praxi po voľbách veľmi ľahko nastať situácia, že drvivá väčšina národa si bude môcť myslieť, že sa voľby zmanipulovali.
Pritom paradoxne práve voľby budú odzrkadlením reality a manipulatívne prieskumy bez záruky sa stanú dôvodom na ich spochybňovanie.
Ako s tým bojovať?
Zamyslime sa prosím spoločne. Na jednej strane sa tu ostro sledujú výdavky jednotlivých politických strán v predvolebnej kampani, na strane druhej tu existuje netransparentný segment na trhu, ktorý je úplne bez kontroly a slúži ako silný nástroj na manipuláciu verejnej mienky. Žiaľ, dnes sa s tým, čo ľudze hutoria bojuje veľmi ťažko.
Aj preto treba viac sledovať, ktoré politické strany používajú prieskumy verejnej mienky ako svoju hlavnú mantru namiesto argumentov a faktov.
