Teóriaparalelných vesmírov predpokladá na každé rozhodnutie samostatný súbežný svet,v ktorom sa udalosti odohrali inak. Keďže nemáme žiadne prostriedky, ktorými bysa dala potvrdiť alebo vyvrátiť, zostane táto teória vo svete "keby",kde je ostatne aj naša slobodná vôľa. "Keby som to bol vedel, rozhodol by somsa inak." Neuróza prameniaca z nových a nových dôkazov toho, že sme sarozhodli chybne, nás často ženie k rôznym kurióznym spôsobom, ako podviesť časa preskúmať následky našich rozhodnutí skôr, ako k nim dôjde. Keďže k nimnedôjde bez toho, aby sme sa rozhodli, začneme si ich predstavovať. Prípadne sapozrieme do sklenej gule, na čiary na dlani, zavoláme Teodore alebo sa poradímes astrológom. Strach z budúcnosti, ktorý je súčasťou strachu z nepoznanejkauzality, je obrovským hnacím motorom viery.
Veríme vslobodnú vôľu a zároveň veríme, že naša budúcnosť je determinovaná a nejakýmzáhadným spôsobom je zapísaná v usporiadaní čajových lístkov v šálke,vnútornostiach rôznych zvierat, či momentálnom postavení planét vzhľadom nahviezdnu oblohu. A zároveň veríme, že takto spoznanej budúcnosti sa budeme môcťvyhnúť, ak sa rozhodneme inak, než budúcnosť tvrdí, že sme sa rozhodli. Ak bysme však na chvíľu vzali do úvahy možnosť, že budúcnosť je naozaj zaznamenaná vprítomnosti a je možné ju skúmať, nebolo by možné ju meniť. Dochádzalo by kparadoxom cestovania v čase – ak vyčítam z dlane svoju budúcnosť a nájdemrozhodnutie, ktoré viedlo k neželaným následkom, vo chvíli, keď k tomutorozhodnutiu dôjde, spravím nejaké iné. Lenže tým následne prepíšem budúcnosťsmerom dozadu, kde je napísaná vmojej dlani a stratím tak informáciuo budúcnosti a nebudem sa mať viac prečo rozhodnúť svoje konanie zmeniť. Akeďže konanie nakoniec nezmením, zas budem mať v dlani napísanú nežiadúcubudúcnosť, ktorú by som zmenil... Ak by sme tento paradox vzali vážne, dostaliby sme nekonečnú časovú slučku bez riešenia. V tom prípade by bolo veštenie,ktoré naozaj funguje, dosť nebezpečnázáležitosť.
Niektorýmfyzikom sa problém paradoxov cestovania v čase nepáči. Zavolali si preto napomoc teóriu paralelných vesmírov, ktorá hovorí, že pre každú jednu kauzálnulíniu existuje samostatný vesmír. S pomocou tejto teórie sa snažia dokázať, ženaša cesta späť nie je obmedzovaná žiadnym paradoxom, pretože akýkoľvek zásahdo minulosti nebude mať viditeľný následok v našej časovej paralele, ale vytvorí úplne novú, čo robí cestovaniečasom milou, ale zbytočnou záležitosťou – náš zásah do kauzality prinesie v tejnašej línii presne rovnaký výsledok, aký priniesol bez zásahu. Ovplyvnená líniasi bude žiť vlastným životom, bez spojitosti či presahu do našej skutočnosti.Náš vesmír si bez ohľadu na manipuláciu s udalosťami pôjde svojou cestou, čoopäť prihrieva deterministickú polievočku.
