Zlé jazyky sav nás snažia vzbudiť predstavu, že vedecká teória je iba obyčajná zbierkavýplodov prehnane tvorivej mysle, ktorá vyrobila inovatívnu, či skôr atraktívnumyšlienku a snaží sa ju presadiť bez toho, aby ju nevyvrátiteľne dokázala. To,čo majú dotyčné zlé jazyky na mysli, je hypotéza.
Ľudia súleniví, vedcov nevynímajúc. Ak k vám niekto oznámi svoj revolučný nápad slovami"mám teóriu", môžete ho pokojne opraviť: "Nie, môj zlatý, máš hypotézu."
Hypotéza jeskutočne nedokázaný nápad, ktorý čaká na svoju skúšku ohňom. Všetky uznávanévedecké teórie boli na začiatku svojej pomyselnej kariéry hypotézami. Prešli sivšak dlhou tŕnistou cestou, ktorou je vedeckámetóda. Každý vedec, ktorý je len trochu pri zmysloch, nepustí do pazúrovverejnosti žiadnu myšlienku bez toho, aby ju vystavil argumentom, ktoré ju môžunaštrbiť, spochybniť, či dokonca znemožniť. (Hádanka – prečo je takýto vedecrozumný? Pretože verejnosť mu s jeho hypotézou urobí to isté.) V tom jenajzávažnejší základný rozdiel medzi náboženstvom a vedou. Kým náboženstvoneustále stavia nové a nové argumenty, ktoré potvrdzujú správnosť svojich tvrdení a právd, rozumný vedec sapokúša svoju hypotézu okamžite po svojom vzniku vyvrátiť. Iba tie hypotézy, ktoré prežili bombardovanie, a ktoréprežívajú dodnes, majú tú česť staťsa teóriami. Veda je dynamický kolos, obrovská skladačka, ktorá často niektorýkúsok presunie na iné miesto, prípadne zahodí, pretože zistí, že je z nejakejinej skladačky, prípadne, že vôbec nie je zo skladačky, ale že ten kúsok jevlastne pozostatok nedojedenej pizze.
Z uvedenéhovyplýva, že nápad, ktorý je vlastným myšlienkovým a významovým jadrom teórie,ešte ani zďaleka nie je dôkazom svojej pravdivosti, hoci v sebe už môže skrývať(alebo neskrývane priznávať) svoje využitie v praxi. Najkrajšie je to vidno namatematike, aj keď v nej vedecká metóda funguje trochu odlišne. Ak by smestavbu novej matematickej teórie prirovnali k stavbe domu, vyzerala by asitakto. Nejaký nadšenec najskôr postaví tridsať centimetrov nad miestom, kde bymali byť základy a izolácia obvodové múry prvého poschodia bez okien a dvier,len s dierami na príslušných miestach. Niekto iný zas pristavia ďalšie podlažie,ktoré už má aj okná, no vnútri je zariadené v niekoľkých navzájom nesúvisiacichslohoch a v každej izbe je aspoň osem tapetových vzorov. K tomu neskôr pribudnepodkrovie, ktoré je elegantné, strohé, minimalistické a rýdzo účelné. Nakoniecsa niekto odhodlá vykopať veľkú jamu a postaviť domu základy, aby moholexistovať nie len hypoteticky, ale naozaj.
Matematickéinovácie skrátka fungujú tak, že najskôr niekto príde s novým nápadom a chvíľusa s ním z dlhej chvíle zabáva. Potom si niekto položí otázku, či to celévlastne funguje. Niekto iný sa spýta – a rieši to niečo? A až po kladnom zodpovedanívšetkých týchto otázok sa niekto naštve a spraví pedantnú a detailnú prácudokazovania pravdivosti tohoto nového matematického postupu. Oklamali smevedeckú metódu? Kdeže. Ak dôkaz nevyjde, stále to nie je teória, ale iba hypotéza, ktorú zatiaľ netreba braťvážne.
