Zažiarila znenazdajky
Ako svetlo z tunela.
Pohladila moju dušu,
Zľahka, trošku nesmelá.
Schúlila sa z ničoho nič
Nežne v mojom náručí,
Človek by sa vážne zľakol,
Že tú krásu rozpučí.
Vstúpila mi do života,
Náhle, ako kométa,
Ryšavá a uvoľnená,
Vletela mi do sveta.
Svieti ako supernova,
Ochraňujúc hviezdičky,
Keď pohasne, privinie sa,
Zatínajúc pästičky.
Ranná káva, večer vínko,
Dlhé nočné hovory.
Krásny je to stereotyp,
Keď zalezieme do nory.
Ako orol staviaš hniezdo,
Ktoré mláďa ochráni,
Keď sa zrazu potešenie
Na súženie premení.
Veľa si sa napremýšľal,
Čo slovo „koniec" znamená,
Keď ho necháš doznieť celé,
Zrazí ťa na kolená.
Hľadáš cestu, hľadáš prístav,
V mori, búrke pocitov,
Keď si hľadal pochopenie,
Nôž sa ti v chrbte ocitol.
Stratila sa viera, nádej
V zažltnutom obrázku,
Nachádzaš len utrpenie,
Neveríš už na lásku.
Vybuchla tá supernova,
Slnko mi už nesvieti,
Temná noc ma premenila
Na vlkodlaka v podsvetí... vrrr...
