Ako prvá ma zaujala Aniko ktorá je z Komárna a učí na SOŠ( a náhodou aj ja som sa narodil v Komárne). Ako by mi prehovorila z duše. Je ťažké niečo začať robiť večer, keď bol celý deň nabitý program. Presne ako píše - aj doma treba niečo spraviť. Zelenia je ešte v záhrade a treba ju čistiť, blíži sa termín zasadenia cesnaku a treba rýľovať záhradu. Samozrejme na svoj najväčší koníček - rybolov už neostáva čas. Mal by som jej tam vložiť aj komentár. No ale skúste to spraviť, keď mi tam nič takého neponúka. Toto človeka odrádza.
Ďalšieho, koho som si vybral a chcel som reagovať nablog, bola kolegyňa Eva z Prievidze. Zhodou okolností sme mali rovnaké pohnútky- rovnaká škola. Hurá, tu už možnosť komentovať bola. Moja radosť však bola predčasná. Neúprosný počítačový svet pýta odomňa prihlásenie, alebo registráciu. Čo sa mám celý deň niekde registrovať a pamätať si spústu nových mien a hesiel? Asi si budem musieť založiť blbníček, kde budem mať všetky moje registrácie.
Konečne!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Kolega rhromrec to má bez problémov. Teda aspoň z môjho pohľadu na komentovanie blogov. Všetko bez problémov. Navyše ďalšia spriaznená duša so svojim názorom na blogovanie. Musím to však zopakovať aj tu : "Robí sa to nasilu. Väčšina z nás to tak cíti (aspoň moje doterajšie prečítané blogy - ďalší bez komentára). Na to aby niekto blogoval s radosťou, to musí mať v krvi. My sme na to ešte asi nedorástli. Možno časom."
Zase som narazil na blog, ktorý ma nútil registrovať sa. Už som neodolal a zaregistroval sa. Aspon kolega Stanislav vie, že s ním súcitím. Nie je mysliteľné, aby robil v noci a cez deň je z toho na vetvy, teda ak je to často. Ja používam nespisovný výraz (cítim sa ako vygrcaný rezanec).
Asi už budem musieť končiť, nakoľko ma vyháňa dcéra, že aj ona si musí spraviť nejaké úlohy na kompe.
