K úrovni komédie sa radšej nebudem vyjadrovať, nerada by som totiž urazila jej prívržencov. Aj napriek trošku nudnej a dosť jednoduchej dejovej línii, ktorá nie a nie ma vtrhnúť do diania na javisku, mala som o zábavu postarané, pretože vedľa mňa sedeli dve dámy, niečo medzi tridsiatkou a štyridsiatkou, ktoré sa poslušne pred začatím predstavenia napchávali pukancami a veselo popíjali istý sladený nápoj určený pre v reklame sa plaziace deti po púšti. Potom pokračovali cukríkmi, pričom samozrejme veselo šušťali papierikmi. Po sladkom sa im zažiadalo slaného a zemiakové lupienky uspokojili ich chute. Upozorňujem, že začiatok predstavenia ich vôbec nevyrušil a veselo cmúľali, hryzkali a zapíjali. Občas nastala kratšia prestávka, keď potrebovali svoj súhlas s vtipnou pasážou vyjadriť hurónskym smiechom. Priznám sa, že som mala kultúrny zážitok, ale nie z hereckých výkonov, lež z mojich susediek.Zlatý klinec programu bol, keď sa ostatní taktiež dychtivo túžiaci po kultúre rozdelili počas prestávky na dve skupiny. Jedna utekala, div si nohy nepolámala pozerať priamy prenos veľkej šou z Pereša a druhá skupinka doplniť si zásoby jedla, ktoré sa im minuli. Nemám k tomu čo dodať.A nás najviac trápia slovenskí hokejisti.....
