Je ráno 5:03 a rozospatá zapínam počítač, pretieram si oba orgány zraku a zaostrujem na obrazovku, prvá správa, na ktorú mi padol zrak znamenala pre mňa šok, prvý. V piatok zomrel Stano Radič. Jednoduchá veta, s konkrétnym obsahom, na konci ktorej je však mnoho otáznikov. Odpovede na ne prenechám najbližším a priateľom pána Radiča. Po túto poslednú vetu by bolo všetko v poriadku. Lenže ja som zažila ešte šoky dva, také neplánované a úplne zbytočné, nad ktorými je možno dobré sa trošku zamyslieť. Jeden zo šokov prišiel pri sledovaní večerného spravodajstva na istej nemenovane komerčnej televízii, ktorá odvysielala správu o úmrtí formou, pri ktorej mi behal mráz po chrbte. Počas domáceho bloku prezentovali zábery miesta nehody, kde bolo dobre viditeľné prikryté telo už nebohého pána Radiča. Priznám sa, že to pre mňa bola prisilná káva. Človek si povie, dobre, veď je to sebaprezentácia spomínanej televízie.
Druhý šok pre mňa nastal dnes ráno pri internetovom čítaní dennej tlače, keď som zahliadla titulnú stranu isteho najčítanejšieho denníka na Slovensku. Pre tých, ktorí nemali to šťastie alebo sa im spomínaný denník neušiel uvediem veci na správnu mieru bez akýchkoľvek emotívnych prejavov. Na titulke bola odfotená záchranná, respektive oživovacia akcia záchranárov pri nehode spomínaného komika.
Tak a teraz nastúpia emócie. Nedávno som stratila veľmo blízkeho človeka a pomyslenie naň mi vháňa slzy do očí a cítim neopísateľný smútok v duši. Viem si až príliš živo predstaviť pocity rodiny a priateľov Stana Radiča, keď vidia takéto fotografie alebo zábery v televízii.
Nebudem sa ďalej rozpisovať, myslím, že to nemá zmysel. Chcem povedať iba jedno: majte úctu k blížnemu svojmu!
