Zo všetkých strán na nás útočia informácie plné negativizmu z hľadiska formy a obsahu. Sama sa pristihnem, že vetu začnem slovíčkom nedá sa, to nie je možné a podobné slovné spojenia a možno by stačilo trošku si to v hlave poprehadzovať, naladiť sa na správnu vlnovú frekvenciu, otvoriť oči, pozrieť sa na svet z lepšej stránky. Nič nie je čierne alebo biele, neexistuje iba dobro, alebo zlo. Verím v princíp rovnováhy. Čím som staršia, tým viac si vychutnávam všetko, čo život prinesie, keby som kalich horkosti nevypila až dokonca, zabudla by som aké sladké okamihy môže v živote nastať...Možno sa to zdá byť hlúpe, verím, že po každej búrke vyjde opäť slniečko a niekedy sú jeho lúče ešte teplejšie...Aj teraz vidím jednu maličkosť, ktorá ma zahriala na duši. Moje dva psy spokojne odfukujú stočené do klbka a viete,že oba sú biele ako také dve pekné myšlienky.Zajtra príde nový deň a po ňom ďalší a ďalší, pokúsim sa všimnúť si jednu maličkosť, takú čo ma zahreje pri srdci, nič veľké nebudem čakať. Stačí mi aj úprimný úsmev cudzieho človeka...
Maličkosti
Nesmierne obdivujem ľudí, ktorí sa dokážu tešiť z obyčajných vecí, maličkostí, pre niekoho možno praobyčajných blbostí. Snažím sa každučičký deň nájsť niečo, čo ma pohladí na duši a vyčarí úsmev na perách...Je to ťažké, niekedy až nad rámec mojich psychických síl.






