
Priznám sa, že naše prvé stretnutie bolo dosť rozpačité a neskončilo sa práve najlepšie. Ďalšie tri týždne sme sa nevideli, až potom mi zavolal kamarát, aby ma potešil, že všetko je konečne v poriadku a ja som počítala dni do najbližšieho stretnutia. Prišiel, trošku špinavý, ale mne to vôbec nevadilo, veď ja sa o teba dobre postarám.
Zo začiatku sme si museli na seba zvykať, lebo miestami som naň až príliš naliehala, chcela som niektoré veci prirýchlo. No potom nastal súzvuk našich motoristických duší a teraz si jemne pradieme do uška. Ani mi neprekáža, že je ročník 1981, vlastne sme rovesníci, len on má toho viac za sebou.
Volám ho nežne a sladko. Ty môj malý Škodyliačik 105L. Vadí mi len to, že sa oň musím deliť so svojím partnerom.