A my ostatní, ktorí touto chorobou trpíme, poďme si rozobrať, čo vlastne daná diagnóza obnáša. Dávno som sa učila, že syndróm je vlastne skupiny určitých symptómov a tých je pri psíčkarstve hneď niekoľko.
Psíčkari sú (sme) ľudia, ktorým absolútne neprekáža vstávať ráno aj o hodinu skôr, len preto, aby sa ich chlpáčik mohol dosýta po sladkom spánku prebehnúť a vybiť zo seba energiu, ktorá sa cez noc záhadne nahromadila v psom telíčku.
Roztrhané papuče a iné predmety psieho záujmu nás nedokážu absolútne vytočiť a keď sa všetci spolubývajúci niekam vytratia pes poskytne vhodný objekt, ktorému je možné sa vyžalovať, ponadávať, pretože hlavnou výhodou je zachovanie mlčanlivosti zo strany nemej tváre. V mäsiarstve sa pristihneme pri tom, že pravidelne kupujeme potajomky desať deka voňavej pochúťky pre jediného člena našej svorky, ktorý sa vždy úprimne poteší.
Syndróm psíčkarstva sa zvýrazní, keď sa stretnú dvaja psíčkari pri venčení svojich miláčikov a namiesto kultúrneho a politického život rozoberajú psie granule, hmotnostné prírastky, zdravotné problémy a iné psie témy.
Mnohí si pri týchto slovách veľavýznamne poklepkávajú po čele, ale ja sa touto chorobou trpím rada a predpokladám, že nie som jediná.
Smiech a dobrá nálada, ktorú nám prináša život so psom mi dodáva veľa energie a odbúrava stres, ktorého je navôkol viac ako dosť.
Psíčkarstvo je pre mňa životný štýl.
Želám všetkým majiteľom štvornohých miláčikov veľa krásne prežitých spoločných chvíľ........
