Týmito vetami začínal svoj článok Peter Jabrík z denníka Korzár, v ktorom upozornil na skutočnosť, že počas významnej rekonštrukcie električkových tratí v Košiciach (pozn.: MET – projekt za desiatky mil. eur) sa zrejme za európske peniaze postavila cesta – „odbočka“ k súkromným pozemkom. Mesto niekoľko dní, v duchu rady prof. Plzáka „zatloukat, zatloukat, zatloukat“, odmietalo priznať, ako je to s odbočkou k súkromným pozemkom. Keď sa pod ťarchou dôkazov viac nedalo, radnica priznala, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, bez ohlášky, inak napísané – v rozpore so zákonom. Ak k tomu prirátame skutočnosť, že Raši má nadštandardné vzťahy s Tempusom, tak to začína zapadať...
Áno, stáva sa, že stavebník stavia v rozpore so zákonom, ale aby v rozpore so zákonom stavala samospráva pri projekte za takmer 90 mil. eur? Nie obecný úrad v obci s 500 obyvateľmi, ale druhé najväčšie mesto na Slovensku s početným byrokratickým aparátom? Kde sme?! Aký odkaz dáva mesto svojim obyvateľom? Ako môže v rámci preneseného výkonu štátnej správy rozhodovať mesto Košice o čiernych stavbách, ak samo stavia načierno? Namiesto budovania dôvery v dodržiavanie zákonov a všeobecne záväzných predpisov a rovného postavenie všetkých pred zákonom nám Raši a jeho banda ukazuje, čo si ONI môžu dovoliť (o. i. dohodnúť parkovací biznis s EEI v rozpore so zákonom).
Takto sa správa len arogantný debil, nie zodpovedný volený štatutár. A mňa pri tom všetkom mrzí, že sa voči takýmto závažným pochybeniam (v Košiciach už pravidlo) nedokáže postaviť odborná verejnosť, ale všetci mlčia.
Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku má v tom jasno, prečo v tom nemajú jasno na magistráte?
Kto ponesie zodpovednosť?
Ak budeme musieť vrátiť európske peniaze, kto to zatiahne?
Nebudem vás trápiť hľadaním odpovedí. Zodpovednosť neponesie nikto, lebo sa stavalo s vedomím toho najvyššieho, a v prípade vrátenia peňazí účet zatiahneme všetci...
Primátor Košíc R. Raši sa už vidí po vyhraných novembrových voľbách na stoličke predsedu samosprávneho kraja a nám len ostáva dúfať, že ho šťastena opustí, voličov v kraji osvieti a Raši si konečne narazí hubu.
