Dôvodom nie je len ukrajinský dlh
Krajiny, maximálne závislé od ruského plynu, totiž zažívajú horúce chvíle. Pocítili, že keď sa mocná sila ruskej politiky rozhodne, vie zo seba vypúšťať poriadne nebezpečné a jedovaté látky. Pravdu, že v tejto plynovej kríze nejde iba o nevyrovnaný finančný dlh medzi Ukrajinou a Ruskom, si začali mnohí uvedomovať po neúspešnom nasadení európskych pozorovateľov na ukrajinské územie a po tom, ako vyššia moc v Rusku začala vyriešenie problému oddiaľovať.
Riskantný ťah
Prečo by sa mala jedna z najväčších svetových veľmocí nemo dívať na postupné zbližovanie sa Európskej únie a Ukrajiny, ktorú má ešte stále nepriamo pod vlastným vplyvom? Ukrajina sa rozhodla vydať sa smerom na západ. A Rusko sa rozhodlo použiť páky, ktoré ju v očiach ostatných európskych krajín ľahko zdiskreditujú. Na druhej strane aj samotné Rusko prišlo na trh s vlastnou kožou. Zastaviť dodávky plynu práve o období, keď ich vlastná ekonomika a cena ropy klesá a krajina je na pokraji recesie, bol risk. Risk, ktorý sa rozhodli podstúpiť. Odhliadnuc od faktu, že ešte pred mesiacom bol Gazprom v očiach odberateľov spoľahlivým partnerom, Rusku stálo za to obetovať svoju pozíciu na trhu. Zrejme v domnienke, že nemá čo stratiť. Iba ak tak európsku dôveru. Snaha demonštrovať energetickú nadvládu však zvíťazila.
Výzva pre nás
Aj Slovensko si však zo súčasného konfliktu môže zobrať ponaučenie. Snaha diverzifikovať plynové dodávky nie je jednoduchá, ale môže sa stať výzvou do budúcna. Jedinou prioritou nesmie zostávať najvýhodnejšia cena Moskvy. Pri dodávateľoch z Nórska by Slovensko muselo siahnuť hlbšie do vreciek. Pri tých z kaspickej a stredoázijskej oblasti sa na začiatok aspoň zapájať do spolupráce ďalších európskych krajín. Možno je však rozumnejšie byť zásobovaný drahším plynom, ako mať prázdne kohútiky.
