Mnoho jeho spoluobčanov putuje ešte ďalej na západ. On zostáva so svojím arménskym občianstvom v Jerevane. Celý život mohol ako kresťan nekonfliktne spolunažívať s moslimskými susedmi. Dnes by ho ako kresťana a Arménca pri návrate domov najskôr rovno zabili. Rebeli, tzv. Slobodná sýrska armáda. Tá, ktorú vyzbrojujú ďalšie arabské krajiny (Katar, Saudská Arábia) a podporuje Izrael a USA.
Odo dňa, keď sme sa spoznali, počúvam denne o tom, čo sa v Sýrii skutočne deje. To, o čom väčšina západného sveta nemá odkiaľ vedieť. Aj ja som bola na začiatku šokovaná a trvalo mi istý čas spracovať všetky informácie a porovnať si ich s propagandou, ktorá sa ku nám dostáva a ktorá tak skvelo funguje.
A kto je tá Slobodná sýrska armáda? V prvom rade nie je ani slobodná, ani sýrska, ani armáda. Sú to teroristi z okolitých krajín, platení arabskými šejkami. Obyčajní, nevzdelaní ľudia, ktorí pri bombardovaní sýrskej armády a obyvateľstva s výkrikom Allah Akbar na perách veria, že sa po smrti dostanú do raja, kde budú obklopení fúrou krásnych žien. Zvaľovať to na moslimskú vieru by bola čistá dehonestácia. Stretla som sa s mnohými moslimami, poznám mnoho z nich. Ale toto nie je o tej svätej viere, ale o vymývaní mozgov. Sú to fanatici, živení rečami, ktoré do nich ktosi za akýmsi konkrétnym účelom, hustí. Rečami a drogami.
Zabíjal by predsa vlastný prezident svoj ľud? Odhliadnúc od toho, či mal autoritatívne sklony a za počiatočnými vlnami nepokojov ešte počas „Arabskej jari“ stáli miestni Sýrčania, nabudení dianím v okolitých krajinách, ktorí nesúhlasili s vládou Bašára al-Asada. Dnes stojí sýrsky ľud na prezidentovej strane a nepraje si iné, len skoncovať s násilím. Nie sú to rebeli, ale sýrska armáda, ktorá ochraňuje ľud, v snahe prinavrátiť do krajiny opäť aspoň čiastočný pokoj.
No pakistanskí, afgánski a iní teroristi Al-Káidy so svojím Allah Akbar neprestávajú. Vedia, že majú (nielen) americkú podporu.
A Amerika pritom nie je hlúpa. Amerika hrá veľmi dobre svoju hru. Tak ako pred irackou inváziou sa oháňala heslami o nastolení demokracie a slobody (dnes počujeme „jednoznačné pravdy“ o tom, ako Asad zabíja vlastný ľud chemickými zbraňami) či dokonca záujmom prispieť ku izraelsko-palestínskemu mieru. Ten istý scenár ako pred 10 rokmi. Ešte stále im to žerieme?
Veď podporujú teroristov a chcú zaútočiť na ďalší národ, ktorý sa len bráni. Politika nepustí, v hre je ovládnutie ďalšej krajiny. A tá predsa má Amerike čo ponúknuť. Tunel na Arabský poloostrov a do Iránu cez spriatelené Turecko.
V tejto hre je už príliš veľa zničených ľudských životov. No väčšina verejnosti, ktorá vraví zásahu nie, nie je podstatná. Veď vojny nebývajú o tých, ktorí v nich strácajú najviac, ale o tých, ktorí získavajú.
Nemám vo zvyku vyjadrovať postoj ku vzdialeným konfliktom, o ktorých podstate naozaj nemôžem tušiť. Ale o sýrskom konflikte sa ku mne dostalo už toľko informácií, že mi je naopak ťažké zostávať ticho. Zo Slovenska toho nemôžeme urobiť veľa. Ale čo môžeme, je aspoň vyjadriť svoj nesúhlas voči zvažovanému Obamo-útoku, najbližšie napríklad aj tu:
https://www.facebook.com/events/457316037714716/
Môžeme neveriť, že všetko, čo sa blyští, je hneď zlato, pretože za americkými rečami o slobode a demokracii sa skrýva veľmi dobre rozohratá hra, ktorá sa skutočnej snahy o pokoj pre sýrskych občanov len ťažko týka. Obama povedal, že použitie chemických zbraní sa stane červenou líniou pri zvažovaní invázie. A tak aj bolo. Použili chemické zbrane, a teda majú dôvod na útok.
Síce nezmôžeme veľa, ale môžeme aspoň neveriť, že všetko, čo Obamo-bábka povie, je hneď správne. Veď miesto sľubovaného ukončenia dvoch konfliktov sa teraz chystá pustiť do tretieho. A dnes už hádam nik neverí, že by mohol byť pripravovaný útok krátkodobý a vyhol by sa miestnemu obyvateľstvu.
Prajem si, aby raz bola Sýria opäť tou Sýriou, ktorou bývala. Nekonfliktnou, atraktívnou, pokojnou krajinou, plnou ľudí, žijúcich v mieri. Pretože Sýrčania sú národ, ktorý sa vie tešiť zo života.
Neprajem si viac, než aby sa Garo raz mohol vrátiť späť domov a nájsť tam celú svoju rodinu. Takýchto Garov sú dnes už dva milióny.
