Mali sme ho len krátko – veď to bolo len mláďatko. Ale aká fajta – Kobra kráľovská! No značkový – čo vám budem hovoriť. Možno preto bol aj trochu pribrzdený. Prešľachtený – ako sa medzi chovateľmi traduje. Nie a nie sa totiž naučiť, že sa neciká do brlôžka, ale pekne vonku na trávičku. Vždy si to hovädo pošťalo celú krabicu, vyloženú nejakými vankúšmi a našklbanou trávou (wtf ?). Venčiť sme ho chodili za dom pri preliezky, ale ani „K nohe!“ mu veľmi veľa nehovorilo. Vždy zdrhal jak gáfor. Úplne hotový bol z toho, keď na neho šušlali cudzí ľudia – to by bol ochotný zapredať vlastnú mater. Nadšene sa predvádzal – trčal pol metra do vzduchu a rozťahoval tie hovadiny na krku. No ale najviac ma dorazilo, keď mi počúral rifle aj tenisky. Už som mu normálne videla na očiach, že mu treba, tak som ho schmatla do oboch rúk a letela s ním z bytu von... A on to normálne nevydržal – A pošťal sa! Tak som na neho zvrieskla: „Vyšlahám ťa jak hada!“ A on mal taký preľaknutý a previnilý výraz, že mi ho prišlo ľúto.Presne takto som to mužíkovi ráno porozprávala. On na mňa ustarane pozrel a povedal:„Hovoríš Z CESTY, drahá. Dám ti kinedryl. To sa dáva na cestu, nie?“... ale inak sa máme fajn... len to dieťa by sa nám už malo vrátiť zo školy v prírode, lebo nedostatok zodpovednosti asi nemá dobrý vplyv na osobnú prezentáciu dvoch – dá sa povedať vcelku inak normálnych ľudí...PS: Hady čúrajú???
