Blbé nápady - bilancia

Nápad 16-ročnej puberťáčky zdrhnúť z domu po tom, čo „pohár jej donebavolajúcej trpezlivosti“ už naozaj pretiekol. Spúšťací mechanizmus pretekania malo na svedomí, čuduj sa svete, desať žltučkých káčatiek. Tie beštie zdrhli a puboška sa za nimi musela naháňať spolu s hysterickou a čoraz hysterickejšou matkou, pokrikujúcou rôzne povely: „Nooo!! Šak sa pohni trochu, čo kukáš jak teľa! Tam je pod chlívom... NO! Bože Zuzanka, ty si tak ľavá! Mááááš hoo - NO! Chyc ho! Chyc hooo! CHYC HO! Jémine, ty si nemožná!!!“ Nechytila. Naopak. Zvrtla sa na opätku a odkráčala s hrdosťou a vnútorným presvedčením nedovoliť už nikdy nikomu takto strašne urážať a zadupávať jej pubertálnu dôstojnosť. Nedomyslené plány, nedostatok peňazí a vlna studeného vzduchu prúdiaceho od západu, ju za všeobecného pobavenia rodiny vrátili so sklopenými ušami po týždni a mohla bohu ďakovať, že sa jej na tej stopovačke do Zvolena nič nestalo... blbý nápad. Do tohto obdobia spadá aj zakúpenie bielej myšky - ako tichý výkrik na nedostatok „spriaznených duší“ vrámci rodiny. Myška, s láskou vychovávaná podľa hesla - svojich priateľov neväzním - veselo pobiehala po izbe, a dedo, ktorý ju znenazdajky uzrel prebiehať bytom pri ojedinelej výprave za poznaním, nešiel týždeň na pivo. Nemala som priznať, že je skutočná - blbý nápad... Nápad môjho 5-ročného vrkočatého anjelika dať si prepichnúť uši, ponímaný ako jediná prekážka zaradenia sa medzi ostatné „princezničky“. Kto mal mať rozum? Anjelik, či jeho matka - poznajúca obvyklé správanie svojho dieťaťa v priamom ohrození? „Ták moja, ty chceš byť krásna?“ pýta sa teta v bielom, usádza anjelika do kresla a pripravuje si „nádobíčko“. Dieťa sa spokojne usmieva v očakávaní mávnutia prútikom a pričarovania náušníc. Moje varovania, že to predsa len môže trošku bolieť spokojne ignoruje, súc si vedomé mojích kvalít vo všeobecnom preháňaní. Tým pádom je bolesťou doslova zaskočené. Zaryje pršteky do bielej koženky, a príjemnou atmosférou salónu sa rozozvučí jasný detský hlások „DOOOO RITIIIIIIII!!!“. Potom udalosti naberú rýchly spád. Anjelik nevídanou silou kopne tetu kozmetičku (ktorá mu len-len stihne od hlávky odtiahnuť nastreľovaciu pištoľ), vytrhne sa z rúk svojej matky a vystrelí na ulicu (vyhnúc sa po ceste pohotovým, no málo mrštným rukám recepčnej) priamo do aktívnej premávky. Prekvapený, rozhorčený a povedzme si úprimne, spravodlivo šokovaný pohľad úbohej kozmetičky prevádzajúcej onen rutinný zákrok bol jediným na čo sa po tej smršti zmohla. Blbý nápad.A na záver tejto malej bilancie - najnovší, resp. posledný blbý nápad: ak chce byť niekto (ja) „za dámu“, predpokladá sa aspoň základná miera súdnosti... a nie zakúpenie si v náhlom popude a vyšinutí mysle zotrvávajúcej v opare svadobného šialenstva, šíriaceho sa druhý mesiac celou rodinou, korzetovú (rozumej bez-ramienkovú) podprsenku a botičky - štekličky. To sa ešte len pobavíme, keď budem zajtra klopýtať dedinou, ako taká „laňka“ (koukejte, jak se nese...) spolu s celým svadobným sprievodom z kostola do kultúrneho domu, koridorom tvoreným babkami-okukávačkami a milú podprdu budem mať nonšalantne omotanú okolo pása... hold, blbý nápad keď nie sú prsia. ...tento článok spočiatku tiež nevyzeral ako blbý nápad, no mám taký pocit, že následná realizácia bola vyššou inštanciou nezvratne prenesená do kategórie „trapas“...