Chorá vrana
Mám nové auto. Zas raz – nachvíľu... je čierne – preto vrana a má poskákanú strechu - preto chorá. Ja sa nesťažujem – vôbec mi tá strecha nevadí – pripadá mi taká zaujímavá – taká, že „bola som pri tom, keď sa žúrovalo a bolo veselo a zažila som INÉ divočiny!“ Pri podpise zmluvy môj právny... ehm – môj konzervatívny mužík nadhodil pôvodnému majiteľovi – inak cca 40 kilovému očividnému (takému tichému a zakríknutému) informatikovi „... a tá poskákaná strecha...(?)“ Očivividný informatik s rachitickým hrudníkom cudne sklopil oči a tíško predniesol „...strašne sa za to hanbím...“ A ja mám k tomu len toľko: NEMUSÍŠ!!! Lebo keď som si ho predstavila, ako sa nachvíľu úplne odviazal a šťastný skáče po tej streche a rádio (ozaj – je v nej super rádio! – pre mňa podstatný fragment pri konečnom rozhodovaní:) hrá na plné gule – bolo mi celkom smiešno a úplne som ho chápala... aj ja som vždy chcela vyskúšať aké to je, v euforickom stave poskákať/potancovať po streche auta... :)