Ždycky chodíme na dovolenku až koncom sezóny, nevím čo nás to tento rok pochytilo, vybrali sme sa už fčul. Možno preto to nebola celkom konvenčná dovolenka - sem tam spŕchlo, spomínané vetry "akože" zmírňuvali "akože" horúčavy a my sme si okrem kúpačky a bohapustej opaluvačky museli vymýšlat aj náhradné alternatívy na plnenie znenazdajky nadobudnutého volného času. Ale to nebov problém, tí Chorváti sú velice zábavní ľudí - no šak uznajte - takú reč si vymysleť, a té názvy! Už po ceste sme sa narehotali (čo nám aj v 20km kolóne ostávalo) - samá "cestárina", "odmorište" a (radšej po slovensky) té ich chladené nápoje...ts ts ts :) Tunel čo sa volav že "Malá Kapela" a kvóli kerému sme tolko stáli v téj kolóne bov ale velice pekný... a veliký...len škoda, že v ňom tá kapela voláká aj nevyhrávala, jak sme čakali...Ďalej sme za zabávali na téj velikej lodi, čo aj kamióny sa na ňu zmesťá. Já som sa najprv zabávala na mojom chlapovi jak sa mu farba blíži k odtieňu „mŕtvolná zelená“ a drží sa mi fertuchy, potom sa on začav zabávať na mne, lebo mi žalúdek voláko hongalo, decko sa zabávalo tak všeobecne a potom šeci spolu sme sa najvác pozabávali na takom modrom firhangu - každému sa medzi dveráma pricapeu na ksicht keď išov núter z téj venkajšej paluby, že vyzerav jak Fantomas - to už té vetry fúkali - no ludí moji, keby sme mali kameru, umrete!Ubytuvání bolo též srandovné - osmoro dverí vám tam bolo - a té vetry a pootvárané okná - no, povím vám, vychytiť nás išlo, taký bov furt prívan. Ale potom sme prešli tomu vetru cez rozum - a trískali sme s tými dverámi samí od seba, že gdo s koho! Tak aj potom prestav fúkať - šak načo, ale nás to tak chytilo, že sme sa pretekali, že gdo ešte pred frištukom stihne najvác potrískať dverámi, vyhrává - móže icť na ringišpír, kerý bov čoby papučov dohodev - šak aj tí ludí vrískali jak besní tak sa tešili, dobre sme ich očuli ! Jak to moje decko, keď sa učilo plávať - celkom v strede zátoky ho ten otíc morev - a potom sa ma celé natešené pýtalo "Očula si jak som plávala?" "Jasné! Šeci očuli jak si plávala moja..."Potom, aby sme sa nenudili, sme si vymysleli, že budeme pretekať, do prvý dobehne na záchod , ale to nás po troch dnoch prestalo bavit - predsa len - nebolo to velice spoločenské (aj keď tam boli hajzle dva a medzi nima okničko, tak ste sa mohli so susedom povyprávať) tak sme vymysleli inú zábavku... hromadný "Sex po slovensky"... furt sme si tú knižku kralli - do si hu na minútu volade položev - smola! Mav po sexe...Ale ináč velice pekná dovolenka to bola. Len som sa najprv aj troška bála. Lebo šak víte, dovolenky sú kritickými skúškami každého, či už sebelepšého vzťahu - tohtoročná - v duchu svojej nekonvenčnosti – ma veru prekvapila. Ked sa mi to už na tretí den pobytu nezdalo, opýtala som sa starieho: "A čo sa se mnou ani nevadíš? Na šetko mi prikyvuješ... voláké mi je to celé divné!" Odpoveď prišla spontánne a bez mihnuťá oka "Šak sme na ostrove - nemám de ujicť... :o)" A jak sme odešli,tak sme aj šťastlivo došli a aj dary domóv donísli – jak sa patrí. Aj keď sú tí Chorváti smíšní s tov ich rečov, suveníry majú pekné – to sa musí nehať! Babke sme donísli Panenku Máriu, jak stojí na skale v takéj velikej sríbelnej mušli a okolo néj vyskajujú delfíny – no jenna báseň. Šak sa aj tešila! A že si hu dá farárkovi posvatiť a bude sa k nej molliť – jak k šeckým ostatným šéstim, čo má na nočnom stolčeku aj ze svítníkmi. A dedovi sme donísli origoš „Travaricu“ – povedav že „píše“, ale na našu slivovicu nemá. Tak veru!PS: Jáj! A John je ryba - mav aj druhé meno, ale to som zabulla... ale chutev dobre.
