Len taký záblesk ...lásky (?)

Mám strašne rada chvíle, keď sa po dlhšom čase (sú tri dni dlhý čas? Pre mňa aj hej) vraciaš domov. Zobudila som sa ešte pred budíkom - zdalo sa mi, že niekto skúša otvoriť vchodové dvere. Tušila som, že si to ty, tak som letela dolu vediac, že nebudeš môcť odomknúť, lebo je v zámke kľúč a budeš hromžiť a nadávať... Fakt si to bol ty, no ešte si si len na ulici vyberal veci z auta... Vraj dvere si neskúšal - veď si ešte ani vo dvore nebol, no tak dobre, tak som teda bosorka a vytušila som si ťa...alebo som pes :o), aj tí vraj vedia kedy sa im pán (he-he, že pán!) vracia domov. Prišiel si celý zarastený, unavený ale s iskričkami v očiach - ako keby si si kúpil dve nové hračky. Hneď ťa bol plný dom, ako ostatne vždy - a že po kom tá malá je - keď raz začnete „huby sa vám nezavrú“. Chmatol si si nás obidve a vystískal, „pyžamníkov tvojich“, potom si nás začal strkať do kúpeľne, aby sme si urýchlene umyli zuby, no my sme podskakovali okolo teba a nadšene pišťali „Čo si nám doniesol? Čo si nám doniesol?“ S odpoveďou „Veď seba!“ sme sa samozrejme neuspokojili a tak si nám podelil darčeky - malej kindervajíčka (hmmmm... kindervajíčka :-( - argument - ale francúzske!), nakoniec sa viac potešila krabičkovému mliečku, ktoré si si niesol zo Slovenska. Vraj mliečko cestovateľ - prešlo Rakúsko, Nemecko, Francúzsko aj Belgicko, aby sa vrátilo k nej... A mne okrem vínka (na ktoré sa teším hlavne preto, že viem, ako ho budeme večer, keď malá zaspí popíjať a ako mi budeš rozprávať zážitky) aj karamelky siedmych chutí, ktoré sa mi práve teraz neskutočne lepia na zuby...