V rodine máme povinnosti týkajúce sa udržiavania brlohu v miere spoločenskej únosnosti spravodlivo rozdelené. Tato - vysáva, vynáša smeti, polieva kvety, čistí akvárium a vybaľuje nákupy. Ja - žehlím, umývam podlahy, utieram prach, varím a drhnem kúpeľňu. Dieťa, keďže je ešte dieťa a detská práca je protizákonná, má na starosti zabrániť svojej plastelíne aby sa počas fáze bujnenia a rozliezania dostala za prah jej izbičky, a ešte niekedy hráva pexeso s vypratými ponožkami zo sušiaku. Vyzerá to dosť idylicky, keď si to tak po sebe čítam, v reále to až také idylické nie je, skrátka neradi to fanaticky preháňame. Máme taký osvedčený recept - najlepšie sa upratuje tesne predtým, ako má prísť na poslednú chvíľu ohlásená návšteva. Vtedy je práca veľmi rýchla a veľmi efektívna. Stručné a jasné príkazy vyžadujú absolútnu presnosť, rýchlosť a samozrejme ochotu. Behom pol hodiny je vyglančený celý byt ... ak sú ovšem protagonisti zohratí! Keď vám dieťa na príkaz „Masti si upratať, o chvíľu je tu Magdalénka!“ odpovie „Aaaaaleeee maaaamiiii, šaaak sooom upratovalaaaa včeeeraaaa...“ a chlap po upozornení „Bolo by vhodné, ba priam nevyhnutné urýchlene povysávať, ja zatiaľ spravím tie jednohubky...“ s útrpným výrazom vzhliadne z gauča a s hereckým výkonom hodným Zlatej maliny slabučkým - takým akože vysileným hláskom prednesie „Nevládzem...“ treba vrešťať, prípadne použiť donucovacie prostriedky. Akékoľvek!Horšie je to v prípade, ak vo chvíli, keď sa ho (takého veľkého chlapa) pokúsite z toho gauča rukolapne zodvihnúť jediným možným riešením - šteklením, a on v rámci nevyhnutnej obrany natešene navrhne hru - „Poďme si vyskúšať, ako by to bolo, keby som bol nevládny!“ „To akože jak... nevládny?“ „Nooo, veď normálne - ochrnutý. Čo by si so mnou robila?“ Zasvietia mu očičká pri zvrátenej predstave - byť mi vydaný len tak napospas. „Hmmm, asi by som ťa prekročila a povysávala by som si sama, čo už.“„Ale, no, skús ma zdvihnúť, či to dokážeš“ a už aj sa ukladá do vodorovnej polohy.Popravde, nenechám sa dlho núkať - ja som za každú hovadinu a urobiť zle bezvládnemu chlapovi mi vie vždy pozdvihnúť náladu. A tak sa postavím nad neho, vizuálne zhodnotím približný najvhodnejší postup nasledovného zdvíhania objemného bremena. Natiahnutý v celej dĺžke 190-tich centimetrov s vypracovaným bruškom (Čo sa budeme trocháriť s tehličkami! My máme rovno kváder!) a nohami číslo 46, zavrel oči a nasadil taký ten výraz - veľmi podobný degenerátu pocházajúcemu z pokolenia viacnásobného incestu. „Keď si ochrnutý nemusíš byť aj blbý“ smejem sa.„Jáj, no veď hej,“ tak si napraví ksicht a s pripaženými rukami ma upozorňuje „ale nieže ti padnem na zem! Dávaj pozor!“Zo všetkých síl sa nadrapím, zaprem sa jednou rukou pod krkom a druhou pod kolenami... a nič. Ani sa nepohne!„Ty dilino! Nesmieš vyvíjať protitlak,“ zadúšam sa od smiechu „musíš sa opustiť!“Tak sa teda opustí (zase ho to zvádza do sfér mentálneho postihnutia) a ja volím iný postup. Celkom poľahky sa mi podarí zodvihnúť hornú časť tela a uviesť ho do polohy sediacej (s nabok odkväcnutou hlavou - ide mu to dobre, tú Zlatú malinu asi prehodnotím...), pridŕžajúc si ho jednou rukou, mu druhou sťahujem nohy na zem. Pri pokuse zvaliť si ho na chrbát a zodvihnúť ale pod tou opustenou poctivou váhou padáme obaja a so smiechom sa váľame pod konferenčným stolíkom. „No doriti! Tu človek ani znevládnieť nemôže! Kto by sa o mňa postaral!“ nadáva vstávajúc a hneď názorne prezentuje svoju silu hodnú mladého býčka „No pozri, ty by si mohla ochrnúť hneď!“ zdvíhajúc ma do výšky a prehadzujúc z jedného pleca na druhé názorne ukazuje, ako jednoducho by si so mnou poradil. „Doprdele! Koľko prachu máme na chladničke!“ dostáva ma z tejto perspektívy moja pragmatická časť do reality. „No, šupni ma na zem, zachvílu je tu návšteva, nič sme neupratali!“Mužík pozrúc na hodiny s viditeľným uspokojením, že to aj tak nestihneme, konštatuje „Ale čo ... kašľať na to... poďme radšej káviť!“ a už napúšťa vodu do rýchlovarnej kanvice.Takže upratovaniu sa zákerník úspešne vyhol simulovaným ochrnutím - chlapi sú skrátka schopní všetkého... Prišla návšteva, bolo nepovysávané, jednohubky nespravené, ale pri prerozprávaní, prečo sme to vlastne nestihli, sme ich zabavili aspoň natoľko, aby nám to odpustili...PS: Musím ešte dodať, že svoje telesné zdravie si veľmi vážime... relatívnu prítomnosť toho duševného, síce miestami výrazne absentujúceho ešte viac. Pozn.: autorizované postihnutým
