Naša najobĺúbenejšia je hra na sťahovanie gatí. Hráme ju s nadšením všetci traja členovia rodinnej bunky. Nepredstavujte si preboha nič zvrátené! Sťahovanie gatí sa hrá najlepšie počas zimných mesiacov - cez víkend a v lete kedykoľvek a to z jednoduchého dôvodu - rifle, oblekové a kostýmové nohavice, proste všetko čo má zips a gombíky sa sťahuje dosť ťažko. Dosť bolo teórie, rozoberme si modelovú situáciu: Je sobota ráno cca 9:45, vypotácam sa z postele a „popamati“ vleziem do kúpeľne, laknem sa zrkadla, začujem šramot z detskej izby a začnem sa umývať. V momente, kedy ma najviac štípu oči od super-zázračného-protipupákového-toho-oného sa preženie cez kúpeľňu malé vlasaté tornádo (jeho slovami „tornaldo“) a stiahne mi pyžamové gate. Ruky mám logicky zaneprázdnené odstraňovaním neskutočne odolávajúej gebuziny z očí, čiže som dosť dlhú dobu vystavená napospas: „TAŤO! Rýchlo si poď pocapkať! Má holú riť!“ Kým som schopná sa obohnať, stihnú si ma so šťastným chichotom niekoľkokrát „pocapkať“. Zúrim - predsa len, srandičky, srandičky, ale odtiaľ-potiaľ! Ešte nemám vypité ranné kafíčko - čiže som zlá - čiže vreštím - čiže sťahovanie gatí bolo úspešné. Týmto pádom je vám už určite jasné najzákladnejšie pravidlo úspešného sťahovania gatí - „obeť“ musí, resp. je vhodné, aby mala na primeranú dobu zaneprázdnené ruky. Druhá modelová situácia: Sobota, cca 19:04. Mužík sa chystá piecť pstruhy. Oblečený v slušivých domácich teplákoch, ruky zacápané od rybiny - niet vhodnejšej chvíle na nenápadné priplíženie sa a ráznu akciu. Nasleduje nadšené podskakovanie nás dvoch (mňa a mláďatka) okolo nadávajúceho samca neschopného pomôcť si. V týchto chvíľach je žiadúca dosť veľká mrštnosť a vrtkosť - ak nechcete mať rybinu natretú na čele. Sťahovanie gatí bolo úspešné. Takýto model v časoch najlepšej kondičky zvládneme niekoľkokrát, nie že za deň - ale niekoľkokrát za hodinu. Zazvoní mobil, dotyčný vysvetľuje dôležitú vec - keď tu zrazu - nemá gate. Treba dočiahnuť niečo z najvrchnejšej poličky zo skrine - šup a už nemáš gate. Treba si len dávať pozor na to, kedy ste "naostro". Mužík takto prišiel o gate pri letnej početnej rodinnej oslave... a trvalo dosť dlho, kým sme našej dcérke vysvetlili, že keď sú u nás ľudia, tak sa nehrá.Zaujímavé na celej veci je, že tá malá potvora (rozumej moje jediné dieťa) vie veľmi dobre dopredu vycítiť chvíľu, kedy jej chceme stiahnuť gate, takže túto operáciu je treba vykonávať v tandeme: Sobota, cca 21:17. Nenápadne s tatom obkľučujeme obeť, ktorá sa začína (šípiac nebezpečenstvo) neudržateľne chechtať. Zozbierajúc posledné zvyšky síl, rozbehne sa bytom, hľadajúc najvhodnejší úkryt - my za ňou. Na chodbe nad schodišťom ju dobiehame, obeť je dolapená, čo ale v tomto prípade ešte nič neznamená. Je treba, aby ju jeden člen prepadovej jednotky držal a druhý sťahoval gate. Nie vždy je akcia ukončená úspešne a je aktívne znemožňovaná nekontrolovaným rykom obete, jej besným trepaním a naším smiechom. Zvyčajne končí tak, že babka spod schodov kričí „Ste neni normální, šak až na faru je vás očuť!“ Naším susedom je totiž farár a zopár „betmenov“. Ktožehovie, či sa aj oni nejako hrávajú.
