Veci, ktoré som dnes neurobila

Neotvorila som si dáždnik a mohla som, lebo pršalo - ja som ho dokonca mala, ale zmokla som, a to bolo asi dobre, až na to, že sa mi z dažďa skučeravili vlasy a asi nielen...Potom na ulici zvonila jedna zo štyroch telefónnych búdok - zvláštne (pre mňa), pripadalo mi to ako znamenie - niekedy človeku čokoľvek pripadá ako znamenie - hlavne keď chce... a ja som chcela - ale nezdvihla som ju - mohla som, ktovie čo by sa zmenilo, ale bála som sa... lebo, ktovie či by sa niečo zmenilo?A chcela som napísať jeden mail, alebo niekoľko - ale bola tu chvíľa, keď je mi iracionálne jedno, čo si so mnou okolnosti spravia, a veď ktovie čo by sa zmenilo... asi nič, lebo aj na budúci týždeň bude určite pršať, ale tak veľmi by som to chcela napísať... A ešte som mala, a stále mám, strašnú chuť niekomu povedať, že ho ľúbim (strašne), ale niekedy sa to nedá - a pritom, som teoreticky mohla - ráno na to bola príležitosť - ale spiaca, len malá noha (noha - smradina:) JEJ trčala spod paplóna, no, veď hádam večer sa zase nepovadíme...