Určite sa nerátajú materské znamienka na intímnych miestach - to majú zmáknuté do dokonalosti, ani na odchýlky v správaní sa neradno spoliehať - predmenštruačný, pomenštruačný a všeliaký taký syndróm tiež funguje. Tá druhá skrátka vyzerá aj sa správa úplne ako ja. No niečo predsa len nevedia - také tie drobné situácie, momenty v živote, v ktorých sa správame pravidelne úplne špecificky... Už vieš na čo myslím? Chvíľa, keď zhasínaš nočnú lampu, vycapíš mi pusu na líce, čelo, alebo čo ti práve príde do rany a povieš „Dobrú noc“... nehovor mi, že by ti nebolo divné, keby som ti odpovedala tak isto. Viem, že by ti to divné bolo, lebo sme sa na tom stokrát smiali, viem že podľa tohto by si si ma poznal. Tá obluda by ti samozrejme slušne odvetila „Dobrú noc aj tebe“ a v tej sekunde by si vedel, že to nie som ja, vyskočil by si z postele a utekal ma zachňovať (dúfam, hi-hi, alebo že by nie?)... Pretože odpoveď, ktorú čakáš je obyčajné „Hmmmm“, vyhmknuté vždy síce s rôznou intenzitou a dôrazom kladeným vždy na iné miesto, no vždy, VŽDY je to obyčajné hmmmm... Doprčíc...a teraz to už vedia...
