Je nedeľa. Vybrali sme sa na hríby. Je sparno. Pre všetky hmyzy sme mierne povedané príťažlivé objekty. Nesmelá počiatočná myšlienka spontánne-eroticko-vášnivého typu, ktorú predniesol už cestou v aute naoko žartovne, plynulo odchádza s každým novým mraveniskom. Nie som hlavná hrdinka "Záhrady" a trošku mi vadia početné tvory snažiace sa mi predrať pod rifle. Zopár z nich to naozaj dokázalo - presne v momente, keď sa mi zazdalo, že vidím hríb. Sekundové zaváhanie, odvrátim zrak a zameraný objekt je preč ako "väčšina vynikajúcich zaznamenaniahodných myšlienok" nepravidelne prelietavajúcich okolo mojej hlavy. Smola. Zbesilé poskakovanie, tlmené hrdelné zvuky a zopár rúk to dokáže vyriešiť... Tentoraz asexuálne. Napriek tomu o pár chvíľ - mám hríb. Ako prvá! Je zdegradovaný. Vraj jeden dubák prebije päť suchohríbov - povedal kto? Chlap z "horniakov"! "Dolniacke" huby sú menejcenné! Takže kastácia už zasiahla aj túto komunitu. Čo potom chúdence prašivky?! Od samého jedu si uzurpujem vreckový nožík a ako vstupná kontrola sa mstím. "Tento je červivý" "Ježiši, ty si raz zlá žena! Pozri aký bol krásny" "Krásny, ale červivý. Howk!"Kráčam pomedzi šuštiace lístie. Tvárou ku korunám stromov sa tvárim namyslene a keby pršalo, mám plný nos. Hľadám predsa hríby! Musím sa dívať pod nohy - aj mravce sú len ľudia. "Minule som niekde čítal, že Hliva ustricová má protirakovinové účinky a mnohé iné vynikajúce vlastnosti. Napriek tomu nie je dostatočne docenená.""Fajn, tak nejakú nájdime.""Hmm, nájdime, ale kde?""V Tescu?"Hubári! Ani len košík (prechodný dopravný prostriedok pre Barbiny) sme nemali. Odniesla (si) to mikina. Úlovok! S vajíčkom hurá na večeru."Večer sa musíme popozerať. Chápeš, kliešte a tak...""Jasné! Kliešte - známe své lidi!""Ty koza, jasné že kliešte! Ináč, ja som včera s tebou celý deň behal po obchodoch...""No a?""Ja ti splním každé želanie...""Ty si taká moja plnička želaní. Heh! Výkonná!...dobre, večer si popozeráme kliešte..."
