Cenu o najväčšie faux pas vyhral jednoznačne svokor, ktorý sa rozhodol „svoju drahú“ zobrať do Mc´Donaldu. Snaha bola, to sa musí uznať, ale keď 3x obehol autom celý kruhový a nepodarilo sa mu dostať do odbočovacieho pruhu, vykašľal sa na to a s hystericky zúriacou oslávenkyňou dorazil domov. V pondelok hystéria pokračovala. Svojím darčekom prispel aj náš otec - darovať bedle jedlé nenapadne len tak hocikoho, tak sme udelili „cenu za naj darček“, čo sa neskôr ukázalo ako opodstatnené...Tvoje jediné krstňa totiž ráno grcalo ako najaté - večer sa nadžgalo inkriminovanou vyprážanou bedlou... jedlou. Takže skoro vyplulo dušu a nešlo do školy, čo ho veľmi potešilo a po tomto poznatku (že nejde do školy) aj grckať od radosti prestalo a vykúzlilo čarovný úsmev (viď foto). No ale u doktora bolo a je doma ešte aj dnes, pretože doktorovi predostrelo žalostnú situáciu a tvárilo sa zdrvene, dehydrovane, popolavo a podobne. Samozrejme že po opustení ambulancie bolo odrazu zázračne v poriadku a včera večer s ním bolo na nevydržanie a od samej nudy aj jesť začalopýtať - situácia sa vyhrotila natoľko, že krstňa dupkalo od jedu avykrikovalo, že mu nedávame jesť a chceme aby umrelo od hladu... (má totižprísnu diétu a my, ako zodpovední rodičia mu naozaj nedávame jesť). Týmto sa snažím naznačiť, že ak sa chceme dnes večer vyhnúť situácii podobnejvčerajšku - pýtanie jedla od nudy a dupkanie, boli by sme veľmi radi, kebyste nás poctili svojou návštevou a svoje krstňa chvíľu zabavili a týmodviedli jeho pozornosť od jedla... V neposlednom rade - zostalo ešte dosť bedle jedlej na vyprážanie.S pozdravom Zuzana.
