V dobrej viere a presvedčení, že vyberiem „to malé guľaté“, šupnem mu tam jedného karasíka (vrana k vrane sadá a rodina musí držať pokope) a drahý sa bude „tetelit radostí“ som nabehla do chovproduktu. Dobrá viera bola po slabej polhodinke rozmetaná na franforce - „Tá úbohá rybka vám v okrúhlej nádobe zblbne! Čo ste to za človeka, že jej nechcete dožičiť spoločnosť, vám by sa páčilo byť na svete sama! Veď ona chudera vám aj tak vyskočí a spácha harakiri, len si ju kúpte, veď ja vám nebránim...“ - a podobnými psychologickými nátlakmi ma dokopali k tomu, že som domov vliekla nádrž pre mňa obludných rozmerov 65x40x40 cm, špeciálne osvetlenie zabraňujúce rastu nežiadúcich rias, naopak podporujúce rast žiadúcich burín, a ukazujúce sfarbenie rybičiek v tom najlepšom možnom svetle, výkonný filter, čo prefiltruje x litrov za sekundu, vyhrievacie teliesko, lebo ak budú mať rybičky fajn teplotu vody, možno aj sexovať budú, nejaké divné kvapky na vytvorenie vhodnej mikroflóry (ktorá ale náhle chýbala v mojej peňaženke) a zo štyri brožúrky - ktoré som dostala zadarmo, keď predavač videl, že som úplne blbá a bál sa o blaho budúcich obyvateľov malého vodného sveta. Moja polovička bola na „větvy“, očičká mu svietili, nadchýnal sa veľkosťou nádrže (poznajúc moju teóriu s karasíkom), vhodnosťou osvetlenia a výkonnosťou filtra a s vervou sa pustil do zariaďovania priesvitnej obludnosti. Od Vianoc prešli dva mesiace, ja, potešená, že som potešila, že to fakt nesmrdí a nemusím s tým „ja osobne“ nič robiť, som sa zmierila s niekoľkými pármi očičiek, ktoré ma vždy pozorujú, keď sa po obývačke náhodou premávam len v spodnom prádle. V akváriu si spokojne pláva (a možno aj sexuje) šesť gurám, tri skaláre, dva sumčeky, dcérkine cucáky... cucláky....cucavce (rozumej prísavníky - vždy keď je jeden z nich pricucnutý na prednom skle, dcéruška sa pricucne tiež) a maličká gubka, ktorá sa k nám dostala zamotaná v kúpenej rastlinke a polomŕtva a keď sa prebrala k životu a darí sa jej, stala sa mojím obľúbencom. Nedávno bol manžel na týždeň služobne v Tatrách. Dostala som na starosť kŕmenie, fajn, veď to nič nie je - no keď sa mi v rannom chvate vysypalo do vody pol piksle granúl, nebolo mi všetko jedno. S jednoznačným príkazom „Žerte beštie!“ som letela do roboty. Poobede uzrúc, resp. skôr tušiac v mútnej vode nešťastné rybičky, som iniciatívne pridala obrátky na filtri - že veď vodičku vyčistí a kým sa mužík vráti bude sťaby zrkadlo - figu borovú! Filter rozmútl piesok zo dna a mne nezostávalo iné, len s potupným priznaním a strachom o zdravie žiabrovcov zavolať o pomoc (priznávam menší nátlak - „Tato ťa zabije keď podochnú!“). Odvtedy mám prístup k rybkám zarazený - minule, keď sa na mňa tak nejak hladno dívali som neodolala a štipenku (ozaj len štipenku) im hodila - tešili sa! Aj ja! A keď ma pri tom náhodou manžel nachytal, s nevinným výrazom som mu, ostatne celkom popravde, tvrdila - veď ja len chcem aby aj mňa lúbili... Postupom času musím priznať, že sa na ten kúsok prírody dívam dokonca častejšie a radšej ako na televízor, ktorý je hneď vedľa, pretože si tam nájdem aký žáner len chcem: Sociálnu drámu sme museli riešiť, keď skalár naháňal malú gubinku pokladajúc ju za spestrenie jedálnička - dostal za trest dve hodiny na samotke (rozumej v hrnci), odkiaľ zúriac a s potupeným egom od samého jedu vyskočil a oplieskal sa o zem - jeho problém, keď sme ho vrátili k ostatným bol ukážkovo umravnený. Nervydrásajúci thriller - tato čistí akvárium, vysáva zospodu hadičkou hovienka, dcérka mu asistuje - hebkým hláskom ukľudňuje rybičky „Nebojte sa, budete mať čistučko, taťo-Maťo vám vodičku doleje...“ keď odrazu spustí hurónsky rev - „Ty si povysával slimáka!!! On sa zabije!!!“ a podskakuje meter dvadsať, kým ho taťo z toho kýbla s hovienkami ručne-stručne nevyloví a potom mu (slimákovi) nasadí antistresovú terapiu. No a čo sa týka erotiky - neviem či si to len namýšľam, ale zdalo sa mi minule večer, nechcem to zarieknuť, ale asi sa im sviňkám celkom dobre darí, svietilo už len také intímne osvetlenie, aj teplota asi musela byť OK - zaznamenala som také divné „ošuchovanie“ tých malých beštií - že by ozaj sexovali?
