Najprv ma príjemne prekvapilo, že sa stanica rekonštruuje. Naozaj to už potrebovala. Keď som si kúpila cestovný lístok, rozmýšľala som, kde strávim jeden a pol hodiny, ktoré zostávali do odchodu vlaku. Vybrala som sa hľadať nejakú príjemnú kaviarničku, no námestie lemované herňami veľa možností neponúkalo. Vrátila som sa späť na stanicu, kde som hľadala možnosti, kde sa dá počkať aspoň v teple. Miestnosť určená na predaj lístkov bola malá, dve zo štyroch miest na sedenie boli obsadené. Iné čakárne pre cestúcich nie sú k dispozícii, vzhľadom na spomínanú rekonštrukciu. Bola by som aj zostala, ale ozvala sa príroda, tak som sa vybrala hľadať WC.
Prišla som k miestu, kde sa kedysi nachádzali toalety. Tam som našla oznam o tom, že od 11.5. budú pre verejnosť zatvorené a rekonštrukcia bude prebiehať asi tri mesiace. Nech rátam ako chcem, do decembra mi vždy výjde zopár mesiacov navyše. A nech som pozerala ako sa dalo, nevidela som žiaden oznam o tom, kde sa nachádzajú náhradné toalety. Prepletajúc nohami som sa nad touto absurditou ani nezamyslela a bežala som do neďalekej bagetérie, s miestami na sedenie a ponukou kávy a nápojov, presvedčená o tom, že práve oni budú disponovať WC na prijateľnej úrovni. Slušne som pozdravila, kúpila si bagetu a kávu a spýtala sa, či môžem použiť ich záchod. Nemohla som, pretože nemajú.
Neviem prečo, no doteraz som bola presvedčená o tom, že kto ponúka nápoje/jedlá, musí poskytnúť svojim zákazníkom k dispozícii toaletu, či už vo vlastných alebo iných priestoroch. Pani sa ani neunúvala mi povedať, kam na tú toaletu môžem zájsť, tak som sa spýtala, kam posiela klientov, ktorí potrebujú na záchod.
"Na stanicu", odpovedala nevrlo. Po mojej námietke, že WC na stanici sú od mája zatvorené, mi objasnila polohu náhradných "búdok", rozumej mobilných toaliet, aké poznám napríklad z festivalov.
V predtuche nie príliš voňavého a čistého zážitku som si to namierila určeným smerom. Ak by som nevedela, kam sa pozerať, nenašla by som ich ľahko. Moje očakávania sa dokonale naplnili. Špina, príšerný zápach, z ktorého sa obracia žalúdok, a žiadne zatváranie zvnútra, takže som tŕpla, či ma niekto neprekvapí v intímnej situácii. Nakoniec som to vzdala. Hľadaním najprv príjemnej kaviarne, potom teplého miesta na sedenie a nakoniec aspoň trochu hygienickej toalety som aj tak už strávila polovicu času do príchodu vlaku, tak zvyšných 40 minút už nejako prežijem. Nikdy som sa na cestu vlakom tak netešila.
