Vrátim sa k môjmu snu. Ten v mojich očiach geniálny film si dá za úlohu prekvapiť diváka, keď ten nebude od začiatku vedieť, ako sa celý príbeh vyvinie, keď nebude čitateľný hneď od prvej repliky. Keď prvé sexuálne pokusy tínedžerov nebudú sprevádzané iba trapasmi, najlepšie vysielanými on-line, a konečným úspechom v náručí milovaného dievčaťa, keď ho ono najprv nechce, potom je znechutené/urazené/dezorientované/alebo čokoľvek, čo viete z vlastnej skúsenosti doplniť a nakoniec sa všetko vysvetlí, asistuje pri tom kamarát/kamarátka/vedúci tábora/alebo čokoľvek, čo znovu viete ľavou zadnou doplniť, veď by mohli zájsť na čaj a počúvať hudbu. Alebo by mohli zistiť, že sa k sebe nehodia... Agresori vo filmoch, tí zlí, nebudú ľudia z bývalého Sovietskeho bloku zobrazení ako primitívni tupci, alebo najnovšie muži arabského vzhľadu, zobrazím napríklad krásnu mladú a inteligentnú Američanku, ktorá je pasívne agresívna a manipuluje svoje okolie podľa toho, ako jej to vyhovuje. A agresormi by mohli byť v určitej situácii viacerí, ale nemuseli by byť iba zlí, mohla by som uviesť aj strach ako pohnútku ich chovania. Napadlo mi ešte, že by som mohla natočiť film o postaršom Iračanovi, ktorý pomôže Američanke schudnúť, vo filmoch objemnejšie dámy nevidno... A mohol by ju naučiť variť alebo jesť aj iné veci, ako sú čokoládové bonbóny a fast food. Príbeh lásky bude zahŕňať aj to, ako sa tí dvaja vysporiadavajú s problémami rozhovorom, kde sa snažia pochopiť, čo druhá strana cíti a čo očakáva. A dvojica sa bude vedieť rozprávať. V mojich filmoch (všimli ste si? už ich je viacero) nebudú vybuchovať bomby/autá/budovy, niekedy to vyzerá, že do takmer každého zariadenia bola namontovaná nálož. Nebude tam tak veľa situácií, kde sa problémy riešia násilím, najlepšie streľbou alebo fyzickým útokom. Lebo keď si niekedy pozriem produkciu, čo denno-denne pozeráva väčšina populácie, mám nutkavý pocit, že skôr či neskôr musia mnohí prijať časť tohto správania do svojho života. Zhrňme si to: problémy sa riešia násilím, jedáva sa nezdravé jedlo, agresori sú hlúpi, ženy sú beštie alebo obete. Muži sú neschopní alebo zlí alebo akční hrdinovia. Vidíte tam otca, ktorý pomáha synovi s úlohou z matematiky? Alebo šéfredaktorku časopisu, ktorej ide o kvalitu? A má tam niekto celiakiu? Alebo zhoršené pečeňové testy?
Ktosi mi raz povedal, že umenie zobrazuje veci, ktoré vybočujú z rámca normálnosti. Záleží, ako sa na to jednotlivec pozerá. Mnohé dnešné filmy sú umelecké, mnohé sú brak, no mimo obrazovky sa žije bežný život, niekedy normálny, inokedy nie, a mne v kinách a na obrazovke chýba práve táto normálna stránka života. Preto raz natočím tie filmy.
