Kde bolo, tam bolo, bola som raz ja a moja rodina. Teda môj ocino, mamka, môj brat Janko a ja. Mamka Hanka vie upiecť super koláče s lekvárom, puding s čučoriedkami, vie dokonca vyprať všetky moje tričká. Ocino je niekedy oco, hlavne keď ma nahnevá. Ale inak je super, lebo dokáže opraviť všetky autá na svete. Môj brat Janko je už veľký a keď sa ho pýtam, čo robí, hovorí, že sa fláka. To chcem robiť aj ja. Fláka sa v Taliansku alebo v Itálii, a tam sa rozpráva s ľuďmi. Janka nevolám Janko ale Džani, asi sa to píše inak, ale mne sa to takto páči.
Tak Džani už bol veľký chlapec, keď som sa narodila, a staral sa o mňa. Mal ma veľmi rád, a ešte aj má. Keď som začala chodiť do školy a neskôr sme začali písať diktáty, to bolo hrozné. Raz sa Džani rozhodol, že bude so mnou písať diktát, aby som sa zlepšila v slovenčine, lebo pravopis, to vám je hotová detská izba. Nie a nie dať všetko tam, kam to patrí. Tak ja som nevedela písať tvrdé a mäkké i.
Džani si nasadil ockove okuliare, posadil sa do kresla a začal mi diktovať vety: Vymyslel som nový trik. Ryžu a ryby mám rád. Myslím na prázdniny a teším sa, až dozrie obilie. Včera som mal nervy, ale keď som prišiel domov, zvýskol som od radosti, lebo som videl moju milú sestru. A už som nemal nervy.
Dohovoril a povedal: Ukáž, ako si to napísala?
Sľúbil mi, že keď to bude dobré, tak ma vezme do kina na film o Tarzanovi. Keď to nebude až tak veľmi dobré, ale stredne dobré, tak ma vezme na zmrzku.
Číta, číta, a potom sa môj Džani rozosmial. Najprv vám ukážem, ako som ten diktátisko dokatovala: Vymyslel som nový tryk. Ryžu a rybi mám rád. Mislím na prázdniny atežím sa, aš dozrie obylie. Všera som mal nervi, ale keď som prišieldomov, zvískol som od radosti, lebo som videl moju milú sestru. A užsom nemal nervi.
Nevedela som, na čom sa tak smeje, a tak som ho šteklila, až mi to musel povedať. Keď som sa to dozvedela, nebolo mi to až tak smiešne, Ale Džani utekal hneď za mamkou Hankou a smejúc sa jej hovoril, že viem po taliansky. Ale čo, veď ešte ani diktáty po slovensky neviem písať, a on, že viem po taliansky. Som mu veľmi neverila, ale potom mi povedal, že nervy po slovensky sa takisto povedia aj po taliansky, len sa inak píšu, s mäkkým i na konci. Tak teda ešte raz, nervi s mäkkým i sú nervy po taliansky a nervy s ypsilonom sú nervy po slovensky. Uff!
No. Najprv som sa nechcela nikomu priznať s mojím slovensko-talianskym diktátom, a povedala som o tom iba mojej najlepšej kamoške Simone. Ale potom v iný deň sa pani učiteľka pýtala, či poznáme nejaké slovo v cudzej reči, a ja a Simona sme dostali pochvalu, lebo sme vedeli jedno slovo po taliansky. Samozrejme, že nervy!
