To je tak pekne vyzerajúca somarina! Ženy kľudne môžu byť aj krásne a milované, to nepadne zle, ale ak sú to jediné atribúty, ktoré sa u nich oslovujú (a deje sa to príliš často), niekde v predstavách spoločnosti (ktorej polovicu tvoria ženy) sa kriví obraz o tom, čo prinášajú svetu, akú majú hodnotu a kedy ju majú, a vo výsledku, po dlhom vystavovaní takýmto želaniam, to hovorí, aké sú to vlastne tie želané vlastnosti žien. Nie rozvážne, úspešné, šikovné, zdravé, vzdelané, tvorivé, vytrvalé, veselé, inovatívne, spokojné, spoľahlivé, rovnoprávne, samostatné, schopné, scestované, rozhľadené, či odpočinuté, ale majú byť krásne (čo je inak dosť subjektívna kvalita) a milované (na to vlastne žena nemá nejak veľký vplyv, lebo veď každý zodpovedá za svoje city a nedá sa prinútiť niekoho, aby miloval iného človeka. To už sme potom hádam v rovine čiernej mágie, ak na to veríte. Ale dá sa manipulovať a povedať, že bude milovaná, ak bude poslušná, bude sa prispôsobovať, bude prednostne napĺňať potreby iných, natlačí sa do nejakej formy, ktorá vyhovuje okoliu. No vo výsledku, ak nebola milovaná taká, aká bola, tak po natlačení sa do nejakej formy nebude milovať seba a raz z tej formy vypadne a ilúzia, že bola niekedy milovaná, sa rozpadne.). Takéto krásne vyzerajúce prianie mi podľa mňa veľa dobrého nepraje. A teraz pozorovanie: mužom neprajeme, aby boli krásni a milovaní.
Všetko najlepšie ku dňu žien, nech sa hovorí viac o znásilňujúcich mužoch a menej o znásilnených ženách, nech máme rovnaké platy ako muži na rovnakých pozíciách a nech sme videné ako rovnocenné. Vo výsledku krásu mám od rodičov, a od nich mám aj intelekt, tak prečo jedno vyzdvihovať a druhé opomínať?
