Ak vo svojej slovnej zásobe používate vety typu: „určite je to niečo dobré“, „čo vyžaruješ, to priťahuješ“, " keď sa celý vesmír spojí, stane sa to" je veľká šanca, že ste podľahli zvrátenej verzii praktizovania duchovna.
Pred časom som každých 6 mesiacov absolvovala týždenný detox vrátane digitálneho, počas ktorého som sa oddelila od telefónu, chodila na dlhé prechádzky do lesa, písala, praktizovala vďačnosť a ako to už pri programoch tohto typu býva, prišila som domov úplne iná. Okrem dobrého pocitu zo seba som domov doniesla nové vedomosti o zdravej strave, o ktorej nám doktorka každý večer prednášala. " Takže zas budeme jesť cícer s kurkumou?" bola veta, ktorou ma vítal manžel.
Táto skúsenosť bola pre mňa naozaj cenná. Kontakt sama so sebou, ktorý sa deje počas týchto dní, je nekonečne dôležitý a dáva nám významné poznatky. Čo je však pravda, „nové ja“ trvalo len pár týždňov, po ktorých som sa vrátila k svojmu starému ja, k svojmu známemu autopilotovi denných pracovných a súkromných povinnosti.
Veľakrát som sa potom stretla so skúsenosťami ľudí z môjho okolia, ktorí koketovali s duchovnými praktikami - meditovali, denne písali, za čo boli vďační, chodili na reiki a zvukovo vibračnú terapiu počúvaním gongu atď... Sama som zo zvedavosti a otvorenosti voči rôznym prístupom vyskúšala značnú časť spomínaných vecí a v tomto procese dospela k veľmi dôležitému poznaniu, ktoré asi príliš neosloví tých, ktorí sú zástancami spomínaných techník. Spiritualita je z definície vznešená, ale praktizovanie môže byť veľmi povrchné, ak je motivované vyhýbaním sa nepríjemným situáciám a narcistickým potvrdením, že sme lepší a hodnotnejší ako ostatní, pretože sa snažíme o osvietenie.
Nechajte ma vysvetliť.
Spiritualita, ako nám hovorí samotná Wikipedia, je spôsob, akým ľudia vyjadrujú zmysel a účel, prežívajú svoje spojenie s daným okamihom, so sebou samým, s ostatnými, s prírodou, s tým, čo je pre nich dôležité a posvätné a nemusí to nevyhnutne súvisieť s náboženstvom.
Na druhej strane propagované duchovné praktiky, ako je meditácia, praktizovanie vďačnosti, spojenie s prírodou, údery do gongu alebo reiki liečby, môžu byť len pohodlným spôsobom, ako sa vyhnúť tomu, čo nás v živote zásadne zranilo a traumatizovalo.
Všetky tieto aktivity, akokoľvek dokážu človeka potešiť (a verte mi, sú veľmi príjemné, vyskúšala som mnohé), sú zároveň spôsobom, ako prikrášliť osobný rozvoj tým, že ho nazveme našou cestou osvietenia namiesto toho, aby sme ho nazývali pravým menom – čeliť utrpeniu a traumám, vďaka ktorým môžeme získať múdrosť, účel a zmysel, ale po mnohých rokoch práce na sebe, a nie po niekoľkých energetických kúrach.
Zdá sa mi, že spiritualita (ak sa to tak vôbec dá nazvať vo svojej konzumnej podobe) sa dnes „predáva“ ako skratka k účelu a zmyslu a ako spôsob, ako preskočiť bolestivý proces práce so sebou a rýchlo dosiahnuť osvietenú a zrelú verzia seba.
Keď duchovné praktiky idú zlým smerom
Na ceste pátrania po štúdiach a tiež kým som sa sebakúsenostne venovala výskumu „duchovných skratiek“, ktoré nás v niekoľkých krokoch privedú k duchovnu, stretla som sa s pojmom duchovný bypass, ktorý v osemdesiatych rokoch pomenoval psychoterapeut John Wellwood vo svojej knihe K psychológii prebudenia. Podľa tohto autora je duchovné obchádzanie tendencia používať duchovné nápady a praktiky ako spôsob, ako sa vyhnúť nevyriešeným emocionálnym problémom, psychickým zraneniam a nedokončeným vývinovým úlohám.
Wellwood bol psychoterapeut a učiteľ budhizmu a to, čo si všimol u mnohých ľudí, s ktorými pracoval, bola tendencia používať spiritualitu ako obranný mechanizmus. Namiesto toho, aby sa ponorili do zložitých situácií a emócií a čelili nevyriešeným problémom, zavrhli ich pomocou duchovných vysvetlení.
Účelom tohto mechanizmu je vyhnúť sa tomu, aby sme čelili svojim pocitom, a tým sa vzdialili od nás samých a našej autentickosti a znížili naše šance na skutočné spojenie s ostatnými.
Ako vyzerá duchovné obchádzanie v praxi?
Jedným z príkladov je vyhýbanie sa prežívaniu hnevu, pretože ho považujeme za všedný a primitívny práve preto, že sme osvietení a zduchovnení. Dôvera v našu duchovnú nadradenosť je spôsob, ako skryť našu neistotu pred sebou samými a inými. Presvedčenie, že traumy sú príležitosťou na učenie a skrášlenie negatívnych zážitkov známou vetou „to bola tvoja lekcia“, je veľmi obľúbeným spôsobom duchovného obchádzania krutej pravdy, že by bolo lepšie, keby sa nejaké traumy v našom živote nestali, že nie je na nich nič krásne, že možno sme z tých skúseností vyšli múdri, ale iba ak by sme ich videli také, aké sú - negatívne, bolestné zážitky, plné utrpenia, ktoré niekedy po dlhých rokoch práce cez smútok nadobudli zmysel.
Ľudia, ktorí používajú tento obranný mechanizmus, veria, že meditácia by mala byť príjemným zážitkom a majú tendenciu sa na seba hnevať, že to nerobia tak, ako to vyzerá vo filmoch, ktoré zvyčajne zobrazujú meditačné scény ako istú cestu k pokojnému a vyrovanenému životu. Extrémne vysoký idealizmus, ktorý je často ťažké dosiahnuť, je druhou stranou duchovného obchádzania, takže snaha o osvietenie sa stáva sama osebe cieľom a vždy je možné objaviť niečo nové, čo nám pomôže dosiahnuť ideálnu zduchovnenú verziu nás samých, ktorá nám stále uniká.
Pozitívne myslenie je tiež jedným z aspektov tejto tendencie, ktorá sa prejavuje nadmerným a často nereálnym optimizmom, premietaním negatívnych emócií na ostatných, predstieraním, že je všetko v poriadku, aj keď zjavne nie je.
Zjednodušene povedané, duchovné obchádzanie je príbeh o popieraní a potláčaní svojich skutočných a často veľmi bolestivých pocitov. Je to krátkodobé riešenie, ktoré nám pomáha cítiť sa pohodlne, no z dlhodobého hľadiska nám zanecháva nevyriešené problémy a pocit, že bez ohľadu na to, ako veľmi meditujeme, energeticky sa čistíme, praktizujeme vďačnosť – nikdy nebudeme dosť dobrí.
Ak vo svojej slovnej zásobe používate vety ako: „všetko sa deje pre niečo“, „každý je strojcom svojho šťastia“, „ pre niečo je to dobré“, „ čo vyžaruješ, to priťahuješ“, existuje veľká pravdepodobnosť, že ste podľahli zvrátenej verzii praktizovanej spirituality, ktorá v skutočnosti popiera pravdu, na ktorej je založená skutočná spiritualita, a to, že by sme mali zostať otvorení svojim skúsenostiam (pozitívnym aj negatívnym) a prostredníctvom nich sa učiť o sebe, iných a vzťahoch.
Cena, ktorú platíme za používanie tohto obranného mechanizmu, je:
závislosť na druhých a nedostatok nezávislosti a osobnej zodpovednosti, fascinácia inými a podceňovanie samých seba, úzkosť, problémy s ovládaním, emocionálne preťaženie, hanba a duchovný narcizmus, ktorý zahŕňa používanie duchovných praktík ako spôsob, ako zlepšiť náš pocit osobnej hodnoty a dôležitosti a znížiť dôležitosť iných, pretože nie sú osvietení.
Zvláštny druh duchovného obchádzania emocionálnych problémov je charakteristický pre všetkých z nás, ktorí sa venujú pomáhajúcim profesiám alebo sú orientovaní na druhých a ich dobro. Starostlivosť o druhých a záchrana druhých pred ich „temnotou“ a hľadanie ich zmyslu života môže byť aj psychologickým manévrom, ktorý mnohí využívajú, aby sa vyhli stretnutiu s vlastným utrpením tým, že sa vysporiadajú s utrpením iných ľudí.
Predajcovia duchovnej hmly
Ak sa spoznáte v niektorej z uvedených tendencií vyhýbať sa vlastným emocionálnym problémom, cieľom tohto textu nie je, aby ste sa cítili ešte horšie, hoci si teraz možno uvedomujete, že vaše duchovné praktiky sú založené na motívoch vyhýbania sa. Naopak, nie je to vaša chyba a nie je to ani moja chyba (pretože, ako som povedala, spoznala som sa aj ja v pár príkladoch). Môžu za to tí, ktorí nám predávajú tieto skratky k duševnému zdraviu, a takých je bohužiaľ veľa.
Ak len trochu zapátrate na instagrame a facebooku, narazíte na stránky rôznych „liečiteľov“, ktorí vám predávajú pokoj a mier prostredníctvom viet, ktoré tisíce ľudí použili a premenili sa. Nedávno som narazila na satirické video Sandry Siladjev, kde šarlatánsky psychiater zhromaždil svoje klientky, aby na kameru povedal, ako im pomohol, čím porušil základný etický princíp pomoci druhým – odhalenie ich identity. Síce som sa nasmiala na tom ako to hrali, ale vzápäti som bola smutná pretože jej video je bohužiaľ odrazom tvrdej reality. Nielenže narazíte na „duchovných guruov“, ktorí vám veľa sľubujú, ale na ich stránkach uvidíte aj (zneužívaných) klientov, ktorí ďakujú a ako nevedia, kde by dnes boli, keby to tak nebolo.
Na tomto príbehu je problematických viacero vecí. Väčšinou ide o ľudí, ktorí nie sú vyštudovanými ani psychoterapeutmi ani psychológmi či koučmi, ale o ľudí, ktorí si myslia, že skúsenosť ich osobnej premeny stačí na to, aby mohli spolupracovať s ostatnými. Od ostatných o nich nájdete nadšené recenzie, no certifikát, ktorý ich zastrešuje na prácu, budete hľadať len ťažko. Dôvod, prečo celá duchovná svojpomocná mašinéria prežije, spočíva v dvoch ašpiráciách – v snahe vytvoriť si vlastné duchovné hnutie a získať titul liečiteľ a v snahe tých, ktorí si chcú čo najrýchlejšie pomôcť a vyhnúť sa citovému utrpeniu. Oboje je zodpovednosťou nás všetkých preskúmať a pozrieť sa na ich a našu vlastnú motiváciu a položiť si nasledujúce otázky.
Aké je povolanie tejto osoby? Je psychológ alebo príslušník inej pomáhajúcej profesie?
Ak nie je psychológ alebo príslušník inej pomáhajúcej profesie, čo ho oprávňuje pracovať s duševným a mentálnym zdravím?
Pracuje na sebe a chodí na jeho vlastnú supervíziu či psychoterapiu?
Tieto otázky sa týkajú kvalifikácie osoby, s ktorou sa rozhodnete pracovať, ale to samo osebe nestačí a tu sa veci ešte viac skomplikujú. Vedecky podložené psychoterapeutické a koučingové techniky tiež nie sú zárukou, že sa so svojimi emocionálnymi problémami vyrovnáte adekvátnym spôsobom.
Keď sa psychoterapia pokazí
Psychoanalytická terapia je zameraná na skúmanie príčin z minulosti, ktoré viedli k určitým emocionálnym problémom. Kľúčovou kritikou psychoanalýzy je, že nadmerná tendencia zaoberať sa minulosťou nás brzdí a stavia do role obete, čo nám sťažuje obrátiť sa do budúcnosti a zmeniť sa a v skutočnosti sa vyhýbať prevzatiu zodpovednosti za to, čo sa deje teraz.
Tak napríklad ako reakcia na tú kritiku vznikla racionálno-emotívno-behaviorálna terapia (REBT) a ktorej prvky používam v kognitivno-behavioralnom koučingu. Je zameraná na budovanie racionálneho myslenia, aby ste sa cítili zdravšie. Avšak opäť tu nachádzam tendenciu, aby sme my REBT kouči a terapeuti trvali na racionálnom myslení, aby sme našim klientom pomohli skutočne vyhnúť sa bolesti a utrpeniu namiesto toho, aby sme mu čelili.
Presnejšie povedané, vedecky podložené psychoterapeutické techniky, ako aj vyššie uvedené praktiky duchovného obchádzania, môžu byť obranným mechanizmom, ako sa vyhnúť stretnutiu s utrpením.
Slovami jedného z mojich kolegov: „Akýkoľvek dobrý nápad môže byť zvrátený, ak ho aplikujeme nesprávne“, takže psychoanalýza nedokáže oceniť prítomný okamih a REBT úplne popiera dôležitosť minulosti pri vzniku emocionálnych problémov. A práve preto nie je mojou myšlienkou kritizovať samozvaných duchovných guru, ale aj nás všetkých, ktorí sa pomocou vedecky overených metód zaoberáme pomocou druhým. Môžete mať dôveryhodnosť kouča, psychológa a psychoterapeuta a napriek tomu zabudnúť, že osoba a vzťah, ktorý si s ňou vybudujete, majú prednosť pred technikami, ktoré praktizujete.
Preto je zodpovednosťou nás pomocníkov pristupovať ku každému človeku zvedavo a otvorene. Je zodpovednosťou vás všetkých, ktorí sa chcete venovať starostlivosti o seba, aby ste si po položení prvých štyroch vyššie uvedených otázok položili aj nasledovné:
Ako sa cítim v prítomnosti tejto osoby?
Čo mi hovorí moje telo?
Chce ma táto osoba naformovať do svojich techník alebo sa skutočne zaujíma o to, o čom hovorím?
Pôsobi na mňa autentocký a naozaj žije tým, čo propaguje?
Nezaručujem, že ak prejdete všetkými popísanými kritickými filtrami, nájdete ideálneho odborníka, ale som si istá, že praktizovanie tohto druhu otvorenosti, kritiky a reflexie voči tým, ktorým veríme, že nám pomôžu, je jediný spôsob ako stáť v ceste svojpomocnej mašinérii, ktorá škodí ľuďom a dáva im vietor do chrbta, aby sa nikdy zásadne nestretli so sebou samým a vlastnou zraniteľnosťou.
Niekde som čítala, že jediná mena, ktorá má dnes hodnotu, je byť autentická vo svete, ktorý sa z vás snaží urobiť opak toho, čím ste. A my ľudia sme utkaní zo smútku a zraniteľnosti, utrpenia a bolesti a to všetko dohromady tvorí druhú stranu našich darov – inšpiráciu, zmysel, naplnenie, kreativitu, spojenie so sebou samým a ostatnými.
Slovami Brene Brownovej, naše emócie prúdia z tej istej fontány, keď ju zatvárame pre negatívne emócie, zatvárame ju pre pozitívne.
A tak, keď sa nabudúce nadýchnete a vydýchnete a pôjdete do meditácie, nech je to so zvedavosťou človeka, ktorý sa stretáva so sebou samým, namiesto toho, aby pred sebou utekal.
