Všetky naše nezrovnalosti boli zrazu nepodstatné. Keď som videla smútok v očiach farby jarnej oblohy celé som to pochopila. Tridsaťosem rokov vnútorných výčitiek som uchopila v momente keď som si uvedomila, akú silu musela vynaložiť aby sme ja a moja sestra čo najbezbolestnejšie prešli zmenou krajiny, jazyka, prostredia, zvykov, školy, finančných pomerov. Bola na to sama, bez manžela, ktorý odcestovať nemohol a v tridsiatich štyroch rokoch začínala odznova. V Chorvátsku zúrila vojna a my sme sa ocitli v situácii, ktorú nechceš zažiť. A už vôbec nie s deťmi. Tackali sme sa životom, ktorá ako vedela - mama, mladšia sestra a ja. Až keď som bola dospelá sa nám podarilo ako rodine znovu zosúladiť. Roky som to neriešila, vnútorne som sa rozhodla, že budem samostatná, nezávisla, slobodná a odhodlaná a mnoho veci som im vnútorne vyčítala. Samozrejme, že všetko čo schováme do emocinálnej pivnice sa vyplaví aj s bonusom.
Mama, životaschopná a silná žena obetovala pre nás mnoho. Akúrat, že ja a moja sestra sme to dlho nevideli. Dokonca ani vtedy nie keď som sa stala mamou. Ani vtedy nie keď som sa druhý krát stala mamou. A ani vtedy nie keď sa mi narodili dvojčata. Stalo sa to v úplne obyčajnú chvílu keď sme sa chystali na každoročnú veľkú cestu s deťmi. Deti sa tešili, plánovali,ďakovali nám a mama len tak medzi rečou povedala, že aj ona túžila po tom. Ten smútok v očiach ma zvalcoval a ja som pochopila, že jej nie je čo vyčítať. Bolo to ako bolo a to kým som ja dnes je výsledkom tých okolnosti. Vyčítala som jej vnútorne milión veci a v tej chvíli som uvidela ako tam vždy bola. Vždy stála za nami aby nám krila chrbát alebo kráčala pred nami aby nám razila cestu. Na niektoré vyjasnenia nie je vhodná doba.
Čo som jej mala povedať? "Obdivujem ťa"? Bola to pravda."Bolo to komplikované vyrastanie"? Tiež pravda. Veľa vecí bolo pravdivých. Bola tam láska, hnev, vina, ľútosť. Ale koľko pravdy potrebuje počuť takmer 70 ročná mama?
Matka-dcéra je jeden z najkomplikovanejších vzťahov. Zároveň je to jedno z najsilnejších spojení, aké môžu dvaja ľudia zdielať. Mať mamu a byť mamou súčasne je jeden z najkrajších darov aké žena môže mať.
Matka tvorí, rodí, nosí, kŕmi, ochraňuje a vedie dieťa životom. Dáva dieťaťu istotu, jedlo, teplo, emócie, dôležitosť, uznanie a obraz sveta. Väčšina čerstvých matiek povie, že moment, keď prvýkrát držala svoje dieťa, ju navždy zmenil. „Pamätám si na moment, keď som porodila svoju prvú dcéru. Každý mi o tom pocite hovoril: 'Vyrazilo mi to dych. Bola to láska na prvý pohľad'
Ale to, čo mne vyrazilo všetok vzduch z pľúc a nechalo ma bez dychu, nebol pocit lásky, bol to pocit obáv a ohromujúceho strachu. „Veď ja túto bytosť nepoznám. Ako ju mám mať rada? A čo keď nebudem? Je v poriadku, bude s ňou všetko v poriadku, budem vedieť, ako jej poskytnúť všetko, čo potrebuje, budem všetkým, čím ma potrebuje?“ Tento pocit starostí,strachu, očarenia a nového pocitu prichádza prudko a náhle a neopúšťa nás ani vtedy, keď sú naše deti dosť veľké na to, aby nás opustili a žili samostatným životom. Príslovie „Raz matkou, navždy matkou“ to presne vystihuje a označuje trvalé biologické a psychické zmeny, ktoré sa ako stopa vtlačia do celej našej bytosti. Bývalé Ja už neexistuje. Zároveň to prináša krásno a pomale zamilovávanie sa do novej bytosti. Tiež nás to vracia späť k vlastnej mame.
Keď sa stanete matkou, spomeniete si na svoje detské časy a puto, ktoré ste v tomto veku zdieľali so svojou mamou. Počas toho, ako vaše dieťa bude rásť a budovať si puto aj k babičke, budete počuť mnohé príbehy z detstva a porovnania, ktoré medzi vami oboma bude robiť vaša stará mama. Každá matka má nejaký jedinečný a rozhodne nie bezchybný vzťah so svojou dcérou a súčasne každá dcéra zdieľa toto puto pripútanosti so svojou matkou, hoci to nemusí vždy prejavovať.
Dnešne mladé ženy nahliadajú na materstvo inak a rola matky sa ocitá v kríze. Bolo by to na samostatný článok, ale sústredim sa na jeden dôležitý fakt.
Nie všetky ženy sa stanú matkami a nie všetky matky majú dcéry,ale všetky ženy majú matku.
Vzťah matky a dcéry je jedným z najzložitejších vzťahov, ktoré si počas života rozvíjame. V prvých rokoch života je matka najdôležitejšou osobou v očiach dievčaťa. V hĺbkovej psychoanalýze je vzťah matka-dcéra sledovaný z rôznych perspektív, ktoré súvisia s dynamikou rozvoja väzby medzi matkami a dcérami (a naopak), ktorá vzniká (alebo mizne) počas života.
Tento vzťah je kľúčový pre pochopenie nás samých a v živote ženy je obzvlášť dôležitý, pretože ovplyvňuje sebaúctu a sebadôveru, vytváranie blízkych vzťahov s ostatnými, riešenie vlastných vnútorných konfliktov, pohľad na materstvo a vzťah k vlastným deťom.
4 role ženy
Materstvo je len jednou z rolí, natrvalo mení hodnotový systém ženy, jej priority a pohľad na svet. Nanovo definuje všetko, čo vedela alebo si myslela, že o sebe vie. Ale to je práve pasca. Materstvo nie je identita. To, že je žena matkou, nehovorí veľa o tom, aký je človek, čo ju posúva, čo ju teší a čo ju mrzí. Ako byť dobrou matkou a stále byť človekom pre seba, človekom, ktorého nedefinuje jej dieťa? Dcéry vedia svojej mame vyčítať množstvo veci,ktoré nedostali a podľa nich mali dostať. Ale je naša mama IBA naša mama?
Kto sme, keď nie sme nikoho?
Aké dobré sme matky, manželky? Sme k dispozícii rodičom? Dostatočne sme vynikli v práci? Ako ženy dávame energiu na rast a rozvoj všetkému, od detí a rodinných vzťahov až po projekty a firmy, pre ktoré pracujeme.
Spoločnosť hodnotí ženu a jej schopnosti podľa sociálnych rolí, ktoré počas života zastáva. Ako rastieme, my sami si začíname vážiť sami seba cez prizmu každej z týchto rolí. Otázkou je ako sa nestratiť v množstve identít, ktoré žijeme.
Každá naša rola je nám daná z dôvodu, ktorý je neporovnateľne závažnejší ako názory nášho najbližšieho či širšieho okolia. Ak si dovolíme nestarať sa o to, ako nás hodnotia iní a keď presunieme pozornosť z iných na seba, uvedomíme si, že každá rola je nám daná preto, aby sme sa prostredníctvom nej mohli lepšie spoznať, posilniť a dosiahnuť osobný potenciál.
Dcéra
Úloha dcéry je jediná rola, ktorú si nevyberáme, a akokoľvek môže byť požehnaním, je aj priťažujúcim faktorom, s ktorým sa musíme počas života vyrovnávať. Kedysi odpoveď na otázku: „Čo si?“ mohla vážne definovať našu životnú cestu a aj v dnešnom svete nás táto otázka do značnej miery definuje.
Ak sme mali šťastie, z tej roly si nesieme po celý život pocit lásky a ochrany, no ak sme to šťastie nemali, môžeme sa celý život rozhodovať na negatívnych presvedčeniach a obavách. Z detstva si zvyčajne nosíme o sebe obraz, ktorému sme verili. Náš pohľad na seba samé sa týka toho, aké sme, čo dokážeme, čoho sme schopné a koľko si zaslúžime.
Nech už je naša minulosť akákoľvek, je dôležité vedieť, že pre každého z nás prichádza chvíľa, keď si uvedomíme, že sme tvorcami svojich osudov a sami si vyberáme, čomu budeme veriť, ktorú časť seba a svojho detstva chceme prijať a mať v sebe a ktoré nechať ako nadbytočnú batožinu, pretože sa neoplatí ju brať so sebou.
Životná partnerka
Do partnerských vzťahov vstupujeme z role dcéry a s tou rolou si do partnerského vzťahu najčastejšie prinášame všetky svoje očakávania, obavy a presvedčenia, ktoré sme si osvojili počas dospievania. Ak sa však nad tým zamyslíme viac, nie je to fér, pretože týmto spôsobom od začiatku berieme vzťah o šancu budovať a rozvíjať sa jeho jedinečným spôsobom. Je dôležité, aby sme sa prostredníctvom tejto úlohy naučili, ako spoločne rásť a stáť si za svojimi hodnotami a postojmi. Je tiež dôležité integrovať naše spoločné hodnoty na novej úrovni, ktorá bude rovnako dôležitá pre oboch partnerov.
V partnerstve by sme sa mali naučiť stanoviť si zdravé hranice a rešpektovať ostatných. Úloha partnera vo vzťahu nás tiež učí, že existuje niekoľko jazykov lásky a že niekedy potrebujeme ovládať nový jazyk, ktorý sme sa v detstve a mladosti nenaučili. Najdôležitejšie pre ženu cez túto rolu je naučiť sa vidieť pravdu z viacerých perspektív a pozorovať samu seba z iného uhla.
Matka
To je rola, cez ktorú sa ženy najlepšie poznajú a je dôležité si uvedomiť, že nemusí nutne znamenať len biologické materstvo. Táto rola nás stavia do pozície čeliť svojim strachom a posúvať hranice našich schopností a vytrvalosti. Učíme sa, aké silné a zraniteľné vieme byť zároveň, plakať nad najmenšou vecou a prežiť nemožné. Spolu s materstvom, sledovaním rastu a vývoja detí, sa učíme umeniu transformácie a rastu. Každý deň v procese nášho rozvoja si uvedomujeme, že je oveľa dôležitejšie počúvať a počuť ako hovoriť.
V tejto úlohe sa vedome "zanedbávame" a ochotne stojíme niekde v úzadí, takže nás nevidia, ale vedia, ako veľmi fandíme. Ale byť matkou znamená aj vytvárať, podporovať, poskytovať slová podpory, keď je to najviac potrebné. Matka je osoba, ktorá kultivuje, posilňuje a rozpoznáva potenciál a talent. Krása tejto úlohy spočíva v tom, že môže byť neuveriteľnou hnacou silou a energiou pre všetko to najlepšie, čo chceme na svete vidieť.
Sebarealizovaná žena
Ako sa pri prechode cez tieto roly nestratiť? Odpoveď na túto otázku spočíva v štvrtej úlohe ženy, ktorá je procesom našej osobnej realizácie. Kto sme, keď nie sme nikoho? Definuje nás povolanie, ktorým sa v biznise realizujeme a budujeme kariéru alebo je to naše poslanie, ktoré svojou prácou dosahujeme? Proces sebarealizácie ženy je mimoriadne dôležitý, pretože je základom jej sebaidentifikácie pre realizáciu jej vnútorného potenciálu.
Pre každú ženu a jej slobodu je dôležité poznať odpoveď na otázku, čo vlastne chce, čo má rada, v čom je dobrá a nájsť cestu k realizácii svojich ambícií a predstáv. Zamyslime sa nad tým, aké knihy chceme čítať, čo chceme vidieť, koho obdivujeme, čo chceme vytvoriť a zanechať. Jediný, s kým vždy zostávame, sme my sami a potrebujeme sa dobre spoznať.
Táto rola nám slúži ako opora v najťažších chvíľach života, keď sme zranené, opustené, sklamané – môže to byť naša vodiaca hviezda, ktorá nás pozdvihne a dodá nám silu ísť ďalej.
To je presne dôvod, prečo je sebarealizácia veľmi dôležitá; prostredníctvom nej budujeme seba a svoj autentický spôsob sebapotvrdenia. Životná sila a motivácia málokedy prichádza zvonku, treba denne pracovať na sebestačnej vnútornej motivácii, ktorá bude našou hybnou silou v ťažkých životných chvíľach, ktorými prechádza každý z nás.
Prelínanie rolí
Tieto štyri roly ženy v rôznych chvíľach života sú piliermi podpory a sebavedomia.
S rolou dcéry si uvedomíme, že máme kontrolu nad svojimi myšlienkami a od detstva si vedome nosíme len to, čo nám poslúži.
V partnerstve sa učíme pozerať na život z viacerých perspektív.
S rolou matky rastieme a podporujeme hodnoty, v ktoré veríme. Ak si vážime samých seba a vidíme výsledky svojej práce, tej, ktorou napredujeme, máme možnosť zanechať nejakú stopu.
Keď sa zrealizujeme vo všetkých štyroch rolách, aj keď sa v určitom momente jedna z rolí nerealizuje naplno, sú tu ďalšie tri piliere, ktoré nám nenechajú ustúpiť a budeme vedieť, kam a prečo ísť ďalej.
A aby som sa vrátila späť k vzťahu matka-dcéra a urobím to už len okrajovo hoci by na túto tému dala písať kniha. V Madam Eva sa prihovárame ženám 40+ a generácia našich mám nemala toľko slobody voliť si svoje role.
Často sa nám ťažko „prežúva“ vzťah s mamou a často chceme za problémy so sebavedomím, so sebahodnotou, s partnermi obviňovať mamu, dokonca aj babku či prababku. Ale keď sme dospelé musíme prevziať zodpovednosť za svoje správanie. V niektorých vzťahoch je naozaj matka zdroj problému, no pojem "rana matky" hovorí, že matka je vlastne zranená osoba a nemôže za to. Len preto, že matka je zranená, nemôže dať dieťaťu to, čo potrebuje, alebo mu dáva to, čo dieťa nepotrebuje, ale ona sama áno. Preto je matka zdrojom problémov, ale nie je jej chyba, že je taká.
Pre tento hlboký problém sa rana matky dá len ťažko vyriešiť na kognitívno-behaviorálnej úrovni, teda rozhovorom s psychológom.
Aby ste vyliečili ranu svojej matky, musíte si k sebe vytvoriť nový vzťah – taký, ktorý nie je založený na tom, čo od vás očakáva spoločnosť alebo čo od vás očakáva vaša mama. Liečenie je o dozrievaní a prevzatí svojej sily ako zrelej, dospelej ženy. Je len na vás, či sa pokúsite prelomiť začarovaný kruh a vyliečiť si ranu, pretože len vy môžete niečo zmeniť, aby ste dosiahli lepšie partnerské vzťahy, aby ste boli vy a deti vašich detí iní, ale aby ste dosiahli lepší vzťah s mamou.
Hlboká práca na sebe vám umožní bez hanby objať sa celú takú, aká ste. Ja sama sa učím prenášať teóriu do praxe. Učím sa, že som svojim vlastným zdrojom lásky a šťastia a že je len mojou zodpovednosťou uspokojovať svoje potreby.
A ak ste vy matka dcéry, najdôležitejšou lekciou o láske, ktorú môžete ako matka svojej dcére odovzdať je:
Naučiť svoju dcéru milovať samú seba a vážiť si samú seba, čo jej jedného dňa pomôže byť starostlivá a vrúcna, ale aj silná a spravodlivá vo vzťahoch a k sebe. Pomôže jej to žiť autentický život.
