Kľúčove je vysporiadanie sa s postojmi okolia, ktoré môže byť často nedôverčivé voči mužsko-ženskému priateľstvu.
Často sa s mojím Martinom rozprávame o mužoch dneška.Je aktívnou súčasťou občianského združenia Mužom.sk tak má celkom slušný vhľad do pestrosti mužskej mysle. Nedávno sme sa zaoberali tým ako muži zvládajú partnerské vzťahy vzhľadom na zmeny v rodových rolách. Skúmam tému ďalej a z faktorov, ktoré predstavujú u mužov prekážku vo vyjadrovaní emócií je jeden, ktorý je pre mňa obzvlášť zaujímavý.
Mnoho „dobrých chlapov“ malo kedysi najlepšiu kamarátku, do ktorej boli v skutočnosti zamilovaní, a keď jej dali najavo svoje city, ukázalo sa, že ich nedokáže a ani nechce opätovať. To ich primälo k tomu, aby potvrdili alebo rozvinuli strach z odmietnutia ženou, ku ktorej majú hlboký citový vzťah, a dospeli k záveru, že v partnerskom vzťahu nie je priestor na priateľstvo a ani priateľstvo so ženou nie je vôbec možné. Trochu zovšeobecňujem, ale pre objasnenie pre túto chíľu berme, že je to tak často.
Pre mňa je to smútny príbeh. Nikdy predtým som neuvažovala o mužskej perspektíve v príbehu o neúspešnom mužsko-ženskom priateľstve, hoci ja sama, ako väčšina žien, som sa v určitom okamihu ocitla v tej dosť nepríjemnej scéne vysvetľovania dobrému kamarátovi, prečo vzťah nie je možnosť. Poznám aj príklady žien, ktoré sa do svojho priateľa zaľúbili, no určite nie s takými ďalekosiahlymi dôsledkami, aby následne stratili vieru v priateľstvo medzi pohlaviami alebo celkovo v citovú výmenu vo vzťahu.
Musím sa priznať, že ma to teraz veľmi znepokojuje. Ale namiesto toho, aby som zavolala kamarátom z mladosti, o ktorých som tušila, že sú do mňa zamilovaný, a prakticky si overila tézu, rozhodola som sa pristúpiť k problému z vedeckej stránky.
Údaje, s ktorými som sa prvýkrát stretla, sú dosť odrádzajúce a podporujú tézu v úvode. Autori rozsiahlej štúdie o heterosexuálnych dvojiciach muž-žena tvrdia, že muži sa o svoju kamarátku romanticky zaujímajú častejšie ako ženy a tiež s tým skôr niečo urobia.
Muži si častejšie myslia, že ak je ich kamarátka atraktívna pre nich, sú príťažliví aj pre ňu. Inými slovami, majú tendenciu preceňovať mieru atraktivity, zatiaľ čo ženy ju podceňujú, pretože veria, že nie sú pre svojich priateľov príťažlivé, keď je to v skutočnosti tak. To nám pripomína, že spôsob, akým o veciach premýšľame, v tomto prípade veľmi rodovo stereotypne, formuje naše správanie a očakávania a že sme stále silne ovplyvnení dominantným tradičným rozprávaním.
Mnoho mužov sa stále považuje za lovcov, ktorí v každej samici vidia potenciálnu partnerku na párenie a ženy sa považujú za strážkyne citového vzťahu, ktorého muži nie sú schopní. Tieto údaje však nedávajú odpoveď na otázku, ako vlastne fungujú a prežívajú mužsko-ženské vzťahy, pretože je faktom aj to, že ich je stále viac a viac aj napriek tradičnému presvedčeniu, že sú nemožné. Preto – poďme pekne po poriadku.
Jedným z najbežnejších mýtov o priateľstve medzi mužom a ženou je, že sú nemožné kvôli sexuálnej príťažlivosti, ktorá sa v určitom okamihu objaví. Okej, príťažlivosť je dôležitým prvkom každého vzťahu, stretávame sa s ľuďmi, ktorí sú nám podobní a ktorých máme radi, no nemusí to znamenať, že z toho vzíde niečo viac, práve naopak.
Často zabúdame, že vzťahy medzi mužmi a ženami, rovnako ako samotní muži a ženy, dnes fungujú podľa zásad, ktoré sú oveľa zložitejšie ako tie, ktoré diktuje biológia. Keď vstupujeme do vzťahov, v hre je spoločenská zmluva, často implicitná, na základe ktorej preberáme určité úlohy a dohodneme sa na pravidlách správania, očakávaniach a zodpovednosti. Priateľstvo, ako každé iné, zahŕňa definovanie hraníc blízkosti a intimity, ktoré môžu byť veľké, ale nikdy nezahŕňajú sex.
Úprimný rozhovor s cieľom definovať vzťah je preto pre priateľstvo zásadne dôležitý a toto je ďalšia vec, ktorú zvykneme nerobiť, keď si myslíme, že sme si blízki, pretože si myslíme, že blízkosť je niečo magické, čo sa jednoducho považuje za samozrejmosť.
Konverzácia, ktorá je potrebná, je o očakávaniach, ale aj o zložitej téme sexuálnej príťažlivosti. Tvrdí to výskum a hovorí to aj skúsenosť väčšiny ľudí, ktorí majú dlhoročných priateľov opačného pohlavia: v určitom momente vo väčšine priateľstiev príde moment, keď sa „stratí zameranie“, „uvoľní sa brzda“, „ hranice sú rozmazané“, alebo čo si len vysvetlite ten „moment slabosti“, keď si jedna alebo obe strany myslia, že by tam mohlo byť niečo viac. To neznamená, že priateľstvo nie je skutočné, ale že ľudia sú ľudia a že v priateľstve, ako v každom vzťahu, je potrebná kontrola a sebakontrola, aby sa vzťah pestoval.
Za zmienku stojí výraz „priatelia s výhodami“, ktorý môže spôsobiť ďalší zmätok. V skutočnosti nejde o príbeh o skutočnom blízkom vzťahu, ktorý je niekedy sexuálny, ako sa nám predáva vo filmoch, ale ide skôr o formu občasných sexuálnych aktivít s príjemnou konverzáciou rôzneho stupňa intimity. Pozornosť sa preto sústreďuje na sex, nie na priateľstvo, a povesti priateľstva medzi pohlaviami robí dosť škody.
Modernejší výskumníci a odborníci v oblasti medziľudských vzťahov hovoria, že otázka, či môžu byť muži a ženy priatelia, je prekonaná, pretože už sú partnermi vo všetkých oblastiach života. Skutočná otázka znie: ako pestovať priateľstvo napriek výzvam, ktoré pretrvávajú ako pozostatky populárnych príbehov „muži sú z Marsu, ženy sú z Venuše“. Kľúčovou výzvou je vysporiadanie sa s postojmi okolia, ktoré môže byť často nedôverčivé voči mužsko-ženskému priateľstvu.
Väčšina ľudí sa v určitom momente stretla s podozrivou otázkou nového partnera, čo vlastne robia s kamarátmi opačného pohlavia a obligátnymi otázkami, či je v tom viac a či sa niekedy niečo stalo. Prispieva k tomu aj populárna kultúra, ktorá nám prostredníctvom filmov a seriálov neustále rozpráva príbehy o priateľoch, ktorí skúšajú svoje vzťahy s inými ľuďmi, aby si uvedomili, že sú vlastne stvorení jeden pre druhého. Ale to je len fikcia. Vieme, že život je veľmi odlišný, a hoci priateľstvo nie je pre filmárov atraktívnou témou, v skutočnosti môže byť životne dôležité, najmä keď musíme prežiť ťažké situácie.
Preto, ak máte silné priateľstvá s ľuďmi opačného pohlavia, bojujte o nich. Vysvetlite ich ľuďom, aby prestali byť prekvapení a šokovaní a pochopili, pretože to je budúcnosť. Porozprávajte sa aj so svojimi priateľmi a pestujte svoj vzťah aj napriek výzvam, pretože sa navzájom potrebujeme. Výskum naznačuje množstvo výhod socializácie medzi mužmi a ženami. Muži uvádzajú, že vo vzťahu so ženami si užívajú emocionálnu výmenu a rozprávajú sa o témach, ktoré nie sú také bežné v priateľstvách s ľuďmi rovnakého pohlavia, zatiaľ čo ženy si užívajú ľahkosť, ktorú prináša stretnutie s mužmi, pretože je zamerané na aktivity a často umiestnené v širšom spoločenskom kontexte. Toto sú dôležité lekcie, ktoré sa môžeme jeden od druhého naučiť práve kvôli zmenám v rodových rolách spomínaných na začiatku.
Ani mužskosť, ani ženskosť nie sú také, aké boli pred päťdesiatimi rokmi, nieto pred desiatimi rokmi, ak sa len pozrieme na dvadsaťročných okolo nás. Androgýnia sa stáva novým štandardom, ale aj meradlom duševného zdravia, čo potvrdzujú aj výskumy. Androgýnia neznamená odmietanie muža a ženy, práve naopak. Znamená to integráciu toho najlepšieho, čo máme z tradične vyučovaných rodových rolí, a odmietnutie toxických extrémov, ktoré nás viedli len k boju na rôznych stranách. Každopádne sa snažíme túto nespravodlivosť napraviť, keď sa stretávame s ľuďmi opačného pohlavia, však?
Niekto by dokonca povedal, že priateľstvo je politická téma, ale nebudem to komplikovať. Tak ako to máte vy? Môže či nemôže fungovať priateľstvo medzi mužom a ženou?
